ANIMÁCIA V CESTOVNOM RUCHU

1. MOTIVÁCIA ÚÈASTI NA CR 2 h

1.1. Motívy a potreby 1

1.2. Typológia úèastníkov 1

2. VO¼NÝ ÈAS AKO PREDPOKLAD ANIMÁCIE 6 h

2.1. Vo¾ný èas a jeho funkcie 4

2.2. Vo¾ný èas a animácia 2

3. A N I M Á C I A 8 h

3.1. Podstata animácie 2

3.2. Typy animaèných aktivít 2

3.3. Úèas na animaèných aktivitách 2

3.4. Vplyv animácie na ponuku služieb

a spokojnos zákazníka 2

4. ANIMAÈNÉ AKTIVITY V HOTELOCH A V STREDISKÁCH CR 24 h

4.1. Kultúrne, športové, vzdelávacie, 6

poznávacie a ïalšie animaèné aktivity

4.2. Špecializácia hotelov v strediskách CR 4

pri zabezpeèovaní animácie

4.3. Vplyv animácie na image hotela 4

a strediska

4.4. Nácvik animaèných aktivít 10 h

5. MATERIÁLNE ZABEZPEÈENIE ANIMÁCIE 6 h

5.1. Vplyv animaèných aktivít na ich

materiálne zabezpeèenie 3

5.2. Racionalizácia pri materiálnom

zabezpeèení animácie 3

6. PERSONÁLNE ZABEZPEÈENIE ANIMÁCIE 8 h

6.1. Animátor - požiadavky na animátora 2

6.2. Výchova animátorov 2

6.3. Kluby animátorov a ich úlohy pri 2

ochrane záujmov animátorov

6.4. Pracovno - právne vzahy 2

animátorov

7. EFEKTÍVNOS ANIMÁCIE 6 h

7.1. Meranie efektívnosti animaèných aktivít 2

7.1. Vplyv animácie na efektívnos hotela 2

alebo zariadenia CR:

- zmiernenie sezónnosti

- využívanie kapacít

- rast objemu tržieb atï.

7.3. Nácvik animaèných aktivít 2

2. TYPOLÓGIA ÚÈASTNÍKOV

Napriek tomu, že ¾udia sa najvzájom líšia, existujú skupiny spoloèných, prevažujúcoch typických vlastností. Preto je dôležité:

a) vedie, aké sa u ¾udí vyskytujú typické skupiny vlastnosti,

b) pozna znaky, ktorými sa navonok tieto skupiny prejavujú,

c) nauèi sa znaky operatívne odlišova,

d) rozhodnú, ktorý spôsob správania alebo konania je pre tú-ktorú skupinu optimálny.

Klasifikácia úèastníkov pod¾a:

- temperamentu,

- individuálnych èàt charakteru,

- proveniencie (pôvodu)

- pohlavia,

- veku a pod.

Pod¾a urèitých znakov si vymedzíme tzv. MODÁLNU OSOBNOS, model, zostavený z typických vlastností tej-ktorej skupiny, napr. typického Nemca, Francúza a pod. v skupine národnostnej, kde je potrebné pozna kultúrne osobitosti a život príslušníkov národa.

a) Typy úèastníkov pod¾a TEMPERAMENTU

Temperament je spôsob priebehu duševných procesov, vonkajší prejav duševných zážitkov a motoriky (konanie, aktivita èloveka). Oznaèuje intenzitu vzrušivosti, priebeh a dåžku trvania duševných dejov (akou silou cit vzplanie, za aký èas vzplanie a ako dlho pretrváva). Úèastníkov triedime pod¾a ich prejavov v dymanických osobitostiach správania sa a konania.

Pôvodcom štyroch temperamentov je starogrécky lekár HYPPOKRATES. Pod¾a neho duševné vlastnosti závisia od pomeru miešania štyroch štiav v ¾udskom tele. Jeho teóriu obohatil I.P. Pavlov, ktorý priradil k tomu vlastnosti, získané exaktnými výskumami. Pod¾a oboch autorov môžeme typy charakterizova nasledovne:

SANGVINIK (sanguis = krv) silný - vyrovnaný - pohyblivý - živý. Je ve¾mi produktívnym èlovekom. pociuje vzrušenie len vtedy, keï má ve¾a práce a je zaujímavá. Ak ju nemá - je malátny. Aj nevýznamný dôvod môže vyvola neèakanú a prudkú reakciu. Jeho tvár, nilen ièi sú zrkadlom jeho duše. Vzrušenie (aktivita - èinnos, tvorivos) a útlm (reaktivita - schopnos reagova na urèitý popud) sú uòho v rovnováhe.

FLEGMATIK (flegma = hlien) silný - vyrovnaný - ažkopádny - pokojný - inertný (¾ahostajný, neèinný). Po celý život je pokojný, vždy vyrovnaný, húževnatý a vytrvalý. Pomaly reaguje na podnety zvonku (ažko ho rozosmia, zarmúti, rozhneva). Dokáže utlmi impulzy, vzplanutie. Vyznaèuje sa sebaovládaním, výdržou, vie si rozvrhnú sily, aby nimi zbytoène neplytval. Uòho treba dodržiava dochví¾nos a presnos.

MELANCHOLIK (melaine cholé=èierna žlè) je slabý, rýchlo sa vyèerpáva. Je vážny, starostlivý, plachý, roztržitý, pesimistický, nedôverèivý. Spoloèensky je uzavretý, málo iniciatívny, hanblivý. V styku s melancholikom je mu potrebné viac sa venova, povzbudzova ho, získa si jeho dôveru, ale nenalieha. Vie by vïaèný za rady a vyznaèuje sa ve¾kým taktom.

CHOLERIK (cholé = žltá žlè) silný - nevyrovnaný - nedostatoèný útlm - nezdržanlivý. Je neskrotný, neudržate¾ný, netrpezlivý, priamoèiary a vznetlivý. V porovnaní so sangvinikom je menej plastický (tvarovate¾ný) a viac inertný (rýchlejšie a prudšie reaguje na popud).

b) typy úèastníkov pod¾a INDIVIDUÁLNYCH ÈÀT CHARAKTERU

Okrem temperamentu ovplyvòujú èloveka aj jeho charakterové vlastnosti. CHARAKTER je odvodenina gréckeho slova a znamená èrta, znak, zvláštnos. Je to sústava relatívne stálych vlastností èloveka. Prejavujú sa v jeho chápaní, spôsobe života, vo vzahu k sebe, k práci, iným ¾uïom a k celej skutoènosti. Poznanie týchto vlastností nám umožní predvída , ako sa èlovek v tej-ktorej situácií zachová. Charakter môžeme ovplyvni výchovou. Každý èlovek má charater, ale èasto sa stretávame s výrazom "bezcharakterný èlovek". V takomto prípade si treba ozrejmi, èi prevládajú pozitívne (charakterný) alebo negatívne (bezcharakterný) vlastnosti osobnosti.

Medzi úèastníkmi CR rozlišujeme pod¾a spôsobu správania sa ¾udí:

S BEZRIZIKOVÝM a RIZIKOVÝM správaním. U druhého typu prevládajú negatívne èrty ako je domýš¾avos, samo¾úbos, nenávis, závis, bezoh¾adnos, ale ja bojazlivos, uzavretos, pesimizmus.

BEZRIZIKOVÝ je èlovek rozhodný, nároèný, priate¾ský, pokojný, plachý, hanblivý a nesmelý.

- rozhodný: isté vystupovanie, vzpriamené držanie tela, rýchle a cie¾avedomé konanie. Kladie vecné otázky, presne vie a povie èo chce, trvá na splnení prianí a s¾ubov. Je kritický a objektívny, èasto však rady odmieta. Je to nároèný èlovek, je dobre ho vypoèu a pouèi sa od neho. Má zvýšené nároky na štandard služieb, práci v CR však rozumie a vie ju oceni.

- priate¾ský a zhovorèivý: má obyèajne dobrú náladu, usmievavý výraz tváre, hovorí vo¾ne a prirodzene, vie dobre modulova svoj hlas. Èasto pri nadmernej zhovorèivosti sa z neho stáva neznesite¾ný klient. Môže so to sta vtedy, ak sa inde nemá možnos vyhovori (vtedy sa ten, kto poèúva stáva jeho dôverníkom) alebo vtedy, keï je pod vplyvom alkoholu. Vtedy sa môže sta nepríjemným aj pre ostatných úèastníkov CR - animátor musí apelova nie na rozumovú, ale citovú oblas a vhodne ho usmerni.

- pokojný a pohodlný èlovek má pokojnú pohyby, rozvážny, pomalý slovný prejav, je dobrosrdeèný. Má zmysel pre humor, skôr prijíma priame a prirodzené správanie, než strojené a umelé.

- plachý, hanblivý a nesmelý: je nenároèný, vyjadruje sa ticho a nesmelo, tvári sa úskostlivo. Je nesamostatný a má nedostatok skúsenosti.

VLASTNOSTI RIZIKOVÉHO ÚÈASTNÍKA

- nepríjemný: èlovek pohybujúci sa na rozhraní takého, ktorý sa ovláda len s vypätím všetkých síl až po takého, ktorý sa vystavuje na obdiv, vyvoláva konflikty, je zdrojom napätia.

- "vzorný": sa snaží správa pod¾a predpísaných pravidiel, všetko vie a pozná, vždy vie odpoveda. Je väèšinou smiešny až nesympatický.

- nerozhodný: neistota v držaní telaa vo výraze tváre, pomalý a váhavý v slovnom prejave, vymýš¾a si výhovorky, aby zdôvodnil svoju nerozhodnos a nesamostatnos.

- uzavretý (rezervovaný): vážny, nepozorný vo vzahu k okoliu, chladný, nemráèi sa ani neusmieva, málo hovorí - nikdy nevieš, èi si myslí.

- nervózny a rozèúlený: zmätkár, ¾ahko podlieha stresu, impluzívny a afetkovaný. Vlastné napätie prenáša aj na okolie (klope prstami po stole, podupáva nohami ap.). Je nervózny, stále rozèúlený, má nekontrolovate¾né pohyby.

- uponáh¾aný: vyžaduje všetko rýchlo. Môže by èasto len naoko taký, lebo si žiada urèité výhody (skôr by obslúžený).

- sklamaný a nespokojný: hovorí rýchlo a hlasno, slovný prejav doåòa výraznou gestikuláciou, je nezdôrilý a èasto uráža ostatných. Vyhráža sa sažnosami nadriadeným.

- náladový: koná pod vlpyvom momentálne nálady. V dobrej nálade je sympatický a príjemný - v zlej nálade opak.

- agresívny (útoèný): impulzívny, spupný, surový, drzý a domýš¾avý. Agresivitou maskuje strach a neistotu.

- "prenasledovaný": na prekonanie pocitu menejcennosti, slebosti, úzkosti a zbabelosti neútoèí ale ustupuje. Èasto h¾adá chyby na iných a ve¾a kritizuje.

- pesimistický: nespokojný, opatrný, plachý, bojazlivý, rezervovaný, domýš¾avý sústavne dáva najavo svoj pocit, že JEHO ŽIVOTNÝM ÚDELOM JE NEŠASTIE. Je nepríjemný a dokáže rozladi aj ostatných. Jeho protikladom je OPTIMISTA - rád robí rados iným.

- pedantný: prekáža mu každá malièkos.

- servilný (poníženecký): vyskytuje sa zriedakavo. Sú to pätolízaèi - najmä muži v strednom veku, ktorý vykonávajú podriadené funkcie.

c) Typy úèastníkov pod¾a proveniencie (pôvodu)

Dva základné typy: 1. Tuzemský

2. Zahranièný (cudzinec)

Pri styku s cudzincami je dôležité ovláda nielen ich jazyk ale tiež: spôsob života, národné zvyklosti,spôsob správania sa a gastronomické rozdiely. Kažý úèastník si vyžaduje prívetivý úsmev, zdôrilos, takt a diskrétnos.

- cuzdinec sa zaujíma o sociálne, ekonomické, ba aj iné aktuálne problémy na Slovensku - treba mu podáva objetkívne informácie a vhodne ho usmerni, ak si prináša nepravdivé správy.

Krajiny s nemecky hovoriacim obuvate¾stvom: vzdelaní, kultúrni s rovnakými záujmami. Konajú a zmýš¾ajú podobne ako Stredoeurópania. Vyjadrujú sa dos hlasno, majú zmysel pre racionálnos, niekedy sú až povýšeneckí, výrazne družní, skúmajú, radi sa dobre zabavia.

Severná Európa: pripomínajú Stredoeurópanov. Sú triezvi, vecní, málovravní až strohí vo vyjadrovaní sa a správaní. Na úvod sú chladní, ale zdôrilí a rezervovaní.

Južná Európa: prejavuje sa ich južný temperament, majú tendencie ku konfliktom ale aj komplimentom, sú výbušní, málo dochví¾ni.

Ázijci: základným prejavom pre nich je úsmev. Usmievajú sa aj keï je situácia zlá, stane sa nepríjemnos, prosto pri každej situácií.

Anglicky hovoria: Amerika, Anglicko, Kanada, Škandinávia, India, Holandsko, Afrika, Japonsko a Arabi.

Nemecky hovoria: Nemecko, Rakúsko, Švajèiarsko, Škandinávia, Holandsko, Belgicko (Flámi) a Maïarsko.

Francúzsky hovoria: Francúzsko, Taliansko, Kanaïania, Belgièania (Valóni), Švajèiari, Rumuni, Arabi a niektoré africké štáty.

Španielsky hovoria: Španielsko, Portugalsko a Južná Amerika.

Rusky hovoria: Rusko, Ukrajina a niektoré štáty východnej Európy.

GASTRONOMICKÉ ROZDIELY: spôsob stolovania je èasto rozdielny. Cudzinci ráno obyèajne vstávajú neskôr, výdatne raòajkujú, jedia menej príloh ako naši, viacej zeleniny, šalátov a ovocia, kompóty a šaláty konzumujú samostatne po hlavnom chode, peèivo a chlieb jedia ku všetkému, kávu pijú precedenú s mliekom alebo so smotanou, pijú aj silný èaj.

Tuzemský úèastník sa od cudzinca líši:

- odlišným vystupovaním a správaním sa, nárokmi na štandard žiadaných a poskytovaných služieb, gastronomickými požiadavkami.

d) Typy úèastníkov pod¾a iných h¾adísk

POHLAVIE - VEK - MOTIVÁCIA

Pohlavie - muži sa obyèajne správajú ináè ako ženy. Muži sa rozhodujú rýchlejšie, ženy - opatrnejšie, skromnejšie, ale sú praktickejšie ako muži.Muži hovoria o hospodárskej situácii, politike, športe a o ženách. Ženy - o deoch, zdraví, obleèení, móde, spoloèenskom a kultúrnom živote.

Vek - èím sa ¾udia starší, tým viac sa stierajp rozdiely medzi mužmi a ženami. Starí sú menej aktívni telesne aj duševne, skromní v prejavených želaniach, zábudliví, roztržití, pomalí, majú väèšie nároky na získanie výhod oproti mladším.

- mladiství (dospievajúca mládež: charakterizuje ho pocit dôležitosti (svet gombièka), významnosti, chce vyniknú pred okolím a kona ako dospelý. Je nerozvážny, má nedostatok skúsenosti a prejavujú sa ako cholerici.

- deti: základným prejavom je hravos. Je dôležité deti rozlišova pod¾a veku (iné sú 3-roèné a iné 12-roèné deti).

Motivácia: odpovedá na otázku, preèo je èlovek úèastníkom CR, za akým úèelom sa ním stal. Pod¾a toho si úèastníci volia rekreáciu, turistiku, športovú akciu, kultúrno-poznávaciu èi iné formu CR.

Osobitným typom úèastníkov je chorý èlovek. Je obyèajne netrpezlivý, má vyššie nároky. Sú to invalidné osoby, resp. tí, ktorí ochoreli poèas zájazdu (pobytu).

3. ANIMÁCIA - SLUZBY VOLNÉHO CASU

Úèastníkom CR poskytujeme služby:

1. Z á k l a d n é : ubytovacie, stravovacie a dopravné)

2. D o p l n k o v é : služby CK, sprievodcovské služby, kúpe¾né služby, kongresové služby, služby vidieckeho CR, služby vo¾ného èasu - animaèné, poistenie, zmenárenské skužby, komunálne, opravárenské a iné srevisné, služby spojov a pod.

ÙLOHOU doplnkových služieb je:

a) U¼AHÈI A SPRÍJEMNI úèas na CR:

- propagaèné, informaèné, obchodné, remeselnícke opravárenské, zdravotnícke, platené komunálne a pod. Poskytujú sa úèastníkom CR aj miestnemu obyvate¾stvu.

b) NAPLNI OÈAKÁVANIA A CIELE ÚÈASTI NA CR. Sú to služby vo¾ného èasu:

- športové, spoloèenské, zábavné, rekreaèné a.i. s ich poskytovaním sa spája pojem A N I M Á C I A.

VYMEDZENIE POJMU A N I M Á C I A v CR

ANIMÁCIA (z latin. anima - duša) znamená OŽIVENIE.

Pojem animácia sa udomácnil hlavne v krajinách vôkol Stredozemného mora, v ktorých CR tvorí dôležité zdroje hoposdárstva. Stal sa európskym pojmom pre èinnosti vo vo¾nom èase.

Animova znamená rozvese¾ova, zabáva, povzbudzova, resp. aktívne využíva vo¾ný èas, tiež organizova a aktívne vykonáva rozlièné èinnosti.

Animaèné èinnosti majú obohacova pobyt na dovolenke, povzbudzova, zabáva, nabáda k aktívnych spôsobom prežívania vo¾ného èasu a kontaktovaniu sa úèastníkov CR navzájom. Sú to nové moderné formy èinnosti organizované špeciálne vo vo¾nom èase. Sú obohatením zážitkov úèastníkov CR a tým, že vychádzajú z prirodzenej potreby èloveka, akceptujú jeho túžbu po oddychu, zábave a rozptýlení vo vo¾nom èase, nadobúdajú na význame.

MOTÍVY A POTREBY

Základným východiskom pre plánovanie animaèných aktivít sú MOTÍVY ÚÈASTI na cestovnom ruchu s CIE¼OM uspokojenie urèitých POTRIEB.

Motivácia (z latin. MOTIO - duševný vznet, vášeò) zahòuje odpoveï na otázku: "PREÈO ?" Zahøòa pod seba pojmy ako sú: pud, potreba, záujem, snaha, túžba, emócie city.

Príklad: Zúèastòujeme sa na zájazde do Vysokých Tatier. PREÈO ?

- chcem spozna naše ve¾hory,

- budem v blízkosti èloveka, ktorého mám rád,

- presvedèím sa, èi propagácia ve¾hôr je pravdivá...

POTREBA je odrazom nedostatku (prebytku) nieèoho. Signalizuje nerovnováhu, ktorá v èloveku nastala. Zahàòa v sebe snahu dosiahnu to, èo organizmu chýba, resp. zbavi sa toho, èoho je prebytok.

Potreby môžu by potreby pohybu a športu, spoloèenskej komunikácie a zábavy, tvorivej sebarealizácie a vyžitia sa, vzdelávania, poznávania, objavovania dobrodružstva, odpoèinku, uvo¾nenia sa, meditácii a pod.

HLAVNÝM CIE¼OM animácie je obohatenie vo¾ného èasu poèas dovolenky alebo inej akcie CR. Dielèie ciele súvisia s realizáciou (uskutoèòovaním) vlastných predstáv a požiadaviek, ale aj s rastom vlastnej aktivity (najprv sa do zájazdu iba zapíšem ako pasívny pozorovate¾ a úèastník, neskôr ho sám aktívne zorganizujem), a tým sa docieli žiadaný efekt animácie. Výsledkom pôsobenia - úèinkom animácie môže by nielen uspokojenie potrieb a požiadaviek, ale tiež zintenzívnenie komunikácie, vlastná tvorba dovolenky bohatej na zmeny a akcie, intenzívnejší dovolenkový zážitok, využívanie vlastným i získaných skúseností.

ANIMÁCIA v tomto chápaní "...je podnetom a výzvou k spoloènej èinnosti a správaniu sa poèas vo¾ného èasu a dovolenky. (C. FINGER a B. Gayler z roku 1990)

Animácie je aj STIMULOVANIE (podnecovanie) tela, mysle a úèasti na spoloèných podujatiach.

PRIMÁRNA alebo PERSONÁLNA animácia - ak stimuly (podnety) pochádzajú od animátorov - ¾udí.

SEKUNDÁRNA animácia prichádza z podnetov vnímaných zrakom (plagáty, oznamy), sluchom (z rozhovoru s iným úèastníkom, priláka ma hudba z terasy), èuchom (vôòa slanej vody ma podnieti k plávaniu alebo rannej prechádzke po morskom pobreží), chuou (vyh¾adávam opakovanie pôžitku z chute národných špecialít) a hmatom (chcem okusi hladkanie morských vån).

Základom animácie je AKTÍVNA ÚÈAS skupín ¾udí na spoloèných podujatiach s cie¾om zintezívni ich zážitky, a to uspokojením ich potrieb, stupòovaním ich èinnosti. Animácia aktivizuje nevyužitú energiu úèastníkov CR, objavuje rezervy zážitkov, napomáha zvyšovaniu kvality života vo vo¾nom èase. ¼udia obyèajne necestujú len vyspa a najes, ale oèakávajú pobyt bohatý na vnemy, aby zabudli na preaženie a povinnosti v zamestnaní, aby dovolenkový deò sa líšil od všedného stereotypného dòa. Ak dovolenkový pobyt splní zámer uvo¾ni sa, zregenerova duševné a fyzické sily, môžeme hovori o úspechu animácie.

Animácia sa musí aktualizova (prispôsobova) pod¾a toho, èi sa robí v jednom hoteli alebo celom stredisku (tu by mali na jednotlivých animaèných aktivitách spolupracova jednotlivé zariadenia), ale treba ju aj spája s dåžkou a cie¾om pobytu klientov, produktom hotela (strediska) a poskytovaním infomácii.

Animácia je ALTERNATÍVOU pre hostí v prípade nepriaznivého poèasia. V mnohých hoteloch je predpokladom celoroèného využívania kapacít. Ponuka animaèných èinností by mala uspokojova a reagova na pobyt hostí. Z toho vyplýva, že musí ponúka:

a) štandardné èinnosti (výlety do okolia)

b) tradièné èinnosti (karneval na lyžiach)

c) príležitostné èinnosti (návšteva koncertu v miestnom kostole).

4. CINITELE VÝVOJA ANIMÁCIE V CR - ANIMÁCIA V CR

Objavenie nových pojmov v CR je symptómom sp. zmien na zaèiatku 50-ych rokov. Súvisí najmä s rozvojom INDUSTRIALIZÁCIE. Z toho vylýva:

- proces prehlbujúcej sa de¾by práce

- prechod obyvate¾stva z vidieka do miest (pomešovanie obyv.)

a z týchto procesov zase vyplynulo:

- prehlbovanie anonymity ¾udí

- závislos ¾udí na médiách

- všeob. nedostatok sp. kontaktov.

V dôsledku týchto zmein v spoloènosti dochádza k vzniku animácie, vrátane vzniku klubového turizmu.

Zmeny v sp., následne v CR viedli k zmenám možností KONTAKTU medzi dodávate¾mi služieb a dovolenkármi, tiež dovolenkármi navzájom. Nové formy CR neponúkali také možnosti sp. interakcie, ako tomu bolo v minulosti v podmienkach ubytovania hostí v malých ubytovacích zariadeniach, alobo pobyt v klasických letoviskách. Bývalí hoteliéri pobádali hostí poèas ich dovolenky k rôznym èinnostiam. Dodávate¾a služieb pokladali hostia aj za svojho hostite¾a. Vzah medzi hosom a hoteliérom bol osobnejší, umožòoval uspokojova potreby hostí po informáciám, kontakte, podnetoch. Hoteliér poradil kam ís na vychádzku, ako sa vhodne oblies, èo si obu. hoteliér sa zúèastòoval osobne na spol. a zábavných podujatíurèených hosom. Zaujímal sa ako sa hostia cítia, prežívajú dni dovolenky.

Tieto kontakty mohli existova a utužova sa v hoteloch s malou kapacitou. Hostia a hoteliéri sa navzájom spoznali za krátky èas, kontakty nadväzovali ¾ahko a neformálne.

Zvyšovaním INTENZITY v CR, rastom POÈTU úèastníkov, výstavba hotelov s VÄÈŠOU KAPACITOU, rozvoj STREDÍSK CR zapríèili z m e n u vzahu hosa a hoteliéra. KOntakt bol:

menej osobný až neosobný, èasto aj nemožný.

Vzahy medzi úèastníkmi navzájom sa minimalizovali, boli povrchné. Zmenili sa aj vzahy úèastníkom s miestnymi obyvate¾mi. V blízkosti ¾udských sídliel vyrástli ve¾ké rekreaèné komplexy.

Na druhej strane s rastom intenzity CR sa zvyšoval poèet "menej zdatných" úèastníkov, ktorí si fakticky na dovolenke nevedeli rady. Stále viac sa dožadovali pomoci, rady, odporúèania èi podnetu na aktívne prežitie napr. dovolenkového pobytu.

Tradièné služby CR - ubutovanie, stravovacie a preprava bolo potrebné ROZŠÍRI o èinnosti súvisiace s tvorbou dovolenky, pobádaním k nej, jej aktívnym a úèelným prežitím, strávením. Táto èas doplnkových služieb dostala názov ANIMÁCIA. Bola bezprostrednou reakciou na spoloèensko - komunitatívne potreby dovolenkárov.

Táto myšlienka sa zaèala presadzova vo francúzskych dovolenkových alebo prázdninových usadlostiach. Do svojej ponuky zahrnuli animaèné programy rôzneho druhu. V tomto období vzniká aj myšlienka KLUBOVÉHO CR.

5. VOÅNÝ ÈAS AKO PREDPOKLAD ANIMÁCIE

Vo¾ný èas a jeho funkcie

VÈ je funkciou ¾udského života, determinovaný je charakterom pracovnej èinnosti. Je to èas, v ktorom sa èlovek slobodne rozhoduje a vykonáva také èinnosti, ktoré mu prinášajú potešenie, zábavu, odpoèinok, rozvíjajú a obnovujú jeho telesné i duševné schopnosti, resp. aj tvorivé sily. Každú èlovek sa o scoj vo¾ný èas "zaslúžil", preto by mal dosta možnos rozhodnú sa sám uži si ho pod¾a individuálnych a hodnotových predstáv.

Z tejto definície vyplývajú aj FUNKCIE VÈ:

1. REHABILITAÈNÁ - odpoèinok, zbavenie sa únavy

2. DUŠEVNO - HYGIENICKÁ - zábava, uvo¾nenie, rozptýlenie, zmena každodenných stereotypov a ich kompnzácia inými èinnosami.

3. FUNKCIE ROZVOJA OSOBNOSTI - má vies k všestrannému rozvoju osobnosti èloveka.

Spôsob života ¾udí sa neustále mení - menia sa základné hodnoty a nároky na trávenie VÈ. Možnosti a spôsob využitia VÈ ovlpyvòujú:

- charakter práce

- postavenie èloveka v spoloènosti

- záujmy

- preferencia hodnôt

- ašpirácie.

Dnes ¾udia vo VÈ vyh¾adávajú:

- sponmtánnos, potrebu cíti sa dobre, rados z užívania si života.

Vo VÈ môžeme vykonáva mnoho èinností:

- zotavenie, rekreáciu, lieèenie, kulktúrne, športové a iné vyžitie - sú to všetko èinnosti, ktoré sa realizujú úèasou na CR.. Ich vykonávanie je aktuálne v rámci viacerých mimopracovných dní - víkendových, sviatkoch ap. a v rámci súvislého mimopracovného vo¾na - dovolenky.VÈ poèas dovolenky je ZÁKLADNÝM PREDPOKLADOM PRE ROZVOJ DLHODOBÉHO CR.

Dovolenkár využíva vo¾ný èas individuálne - neèinnosou alebo najèastejšie vykonávanými èinnosami pod¾a individuálneho záujmu. Èasto však èaká na príležitos vykonáva ŽELATE¼NÚ ÈINNOS. A tu je miesto na ovplyvnenie využitia VÈ úèastníkmi CR.

ÚLOHA ANIMÁCIE - obohatenie a oživenie VÈ poèas úèasti na CR.

Animácia je súèasou produktu:

- dodávate¾ov služieb CR (hlavne hotelov),

- organizátorov služieb CR (touroperátorov)

- súèasou komplexného produktu stredísk CR.

Animácia patrí k doplnkovým službám.

KULTÚRNO - VÝCHOVNÁ ÈINNOS V ZOTAVOVNIACH ROH v ÈSR

Po roku 1948

Poštátnením rekreaèných zariadení vznikli predpoklady na rozvoj rekreácie ROH, ktorá po dlhé roky bola v ÈSR ukazovate¾om vývojových trendov CR nielen na území CSR, ale takmer vo všetkých štátoch bývalého socialistického bloku.

Prvé zotavovne na Slovensku vznikli z penziónov vo Vysokých Tatrách (Po¾ana, Jánošík, vila ... pri Malom Štrbskom plese, Karpatia, Javorina, Morava). Už zaèiatkom 50-ych rokov otvárali odborári vlastné zotavovne, poztavené za odborárske prostriedky. V r. 1951 otvorili zotavovòu Ïumbier v Liptovskom Jáne.

Neskôr zaèali svoje rekrewaèné strediská v exkluzívnych rekreaèných miestach budova samotné podniky alebo závody. Tak vzniklo rozlíšenie

1. Výberovej rekreácie ROH

2. Závodnej rekreácie ROH

Popri základných službách CR poskytovali v týchto zariadeniach aj množstvo animaèných aktivít, ktoré v tom èase zahròali pod pojmy:

- kultúrno - výchovná práca

- športová èinnos

- programová práca.

Organizátormi týchto èinností, ktorých cie¾om bolo AKTIVIZOVA úèastníkov rekreaèných pobytov v zariadeniach, boli referenti (kultúrni alebo športoví), neskôr ich nazývali programovými referentami. Organizátori - v dnešnom chápaní animátori, resp. sprievodcovia CR, boli preverovaní priamo v praxi. Skúmali sa ich predpoklady na výkon tejto èinnosti. V podstate zahròali tie isté požiadavky ako sa kladú v súèasnosti na sprievodcu CR (odborné a psychologické predpoklady, fyzická zdatnos, obèianska bezúhonnos ap.) Boli zamestnancami buï ústredných orgánov rekreaènej starostlivosti ROH (Slovenskej správy rekreaènej starostlivosti alebo pracovníkmi závodov èi podnikov, ktorým zotavovòa patrila).

SSRS a ÚSRP organizovali pre referentov najmenej dvakrát roène školenia, na ktorých ich oboznamovali s novými, netradiènými formami a metódami animaènej èinnosti.

Cie¾om rekreácie ROH bolo pomôc aktívnym oddychom k regenerácií fyzických a duševných síl èlenom odborov a príslušníkom ich rodín. Preto okrem základných služieb (mimochodom za ve¾mi lukratívne ceny - vyplývali z príplatkov závodných výborov na rekreaèný poukaz). Na pobyty rekreantov boli urèené najluxusnejšie vybavené hotely, penzióny v najexkluzívnejších miestach danej krajiny. Na Slovensku dodnes sú bývalé zotavne:

Magura - Ždiar, Uran, Donbas, Morava, Javorina - Tatranská Lomnica, Baník - Štrbské Pleso, Zotavnovòa SNP a Jána Švermu v Jasnej p. Chopkom, Liptovský Ján - Ïumbier, Máj. Ïalej: Bratislava, Piešany, Dudince, Nová ¼ubovòa.

Programová práca v zotavovni ako èinnos doplnková mala uspokoji potreby a požiadavky hostí po netradiènom trávení dovolenky. Bola to širokospektrálna škála športových a kultúrno- výchovných aj zábavných programov pre ¾udí od 3 do x rokov.

Program týždòového pobytu:

Nede¾a:

Nástup rekreantov - privítanie pri vlaku, dovoz do zotavone, ubytovanie. Veèer - uvítacia beseda s vedúcim zotavovne, prevádzkármi, programovými referentami (oboznamenie s domácim poriadkom, prostredím zotavovane a programom poèas celého pobytu).

Pondelok:

Budíèek rozhlasom (obyèajne hudobnou skladbou, krátkeprivítanie po prebudení do nového dòa)

Oboznamenie s programom dòa poèas raòajok

Predpoludòajšia informatívna vychádzka spojená s fotografovaním a hlbkových výkladom s demonštráciou o prostredí v ktorom sa práve rekreanti nachádzali.

Poèas obeda - inkaso na zájazdy organizované do hviezdíc v okolí zotavovne. Spolupracovali miestne CK - Slovakotour. Zotavovne èasto mali vlastné autobusy, takže organizátorom zájazdov bol priamo programový referent.

Popoludní - práce s demi (kreslenie, premietanie kreslených filmov, vychádzka do prírody za prítomnosti rodièov, hry na ihrisku alebo v pieskovisku, cvièenia, športové turnaje ap.)

Podveèer - nácviky moderných sp. tancov - džesgymnastika

Veèera

Veèer - zoznamovací veèierok spojený so sp. taneènými hrami, tombolou a inými zábavnými aktivitami - foto)

UTOROK:

Budíèek

Predpoludním - nenároèná vychádzka v okolí zotavovne

Obed

Popoludním - program pre deti

Podveèer - predaj kníh, beseda o knihách

Veèer - Popolárno- náuèný program spojený s priemietaním diapozitívov, filmov o histórií a súèasnosti oblasti, v ktorej sa rekreanti nachádzali.

STREDA:

Budíèek

Celodenný zájazd

Veèerný karneval spojený s diskotékou pre deti i dospelých

ŠTVRTOK

Budíèek

Poldenný autobudsový zájazd

Popoludní: a) program pre deti

b) športové popoludnie pre dospelýc

c) gymnastické cvièenia pre ženy

Veèer - Beseda s èlenom horskej služby, resp. inou zaujímavou osobnosou

- Rozlúèkový veèierok spojený so spoloèenskými hrami

PIATOK

Vychádzka do okolia

Popoludní - progam s demi

Veèer - rozlúèková beseda s vedúcim zotavovne, prevádzkovýnmi pracovníkmi, programovými referentmi. Pokyny na cestu.

SOBOTA

Budíèek - pod¾a termínu odchodu vlakov - rek. vlak JÁNOŠÍK, autobusov ap.

Raòajky

Odvoz rekreantov k vlakom

Dovolenka v zimnom a v mimosezónnom období sa delila na:

- dvojtýždòovú - v mesiacoch júl a august

- týždòovú - zima a mimosezóna

Ïalšími doplòujúcim animaènými aktivitami k uvedenému základu patrili:

Pohybové a športové èinnosti - športové turnaje ako sú volejbal, nohejbal, futbal, basketbal, hokej, hádzaná, atletika, plávanie, biliard, golf, šach), ranné cvièenia - rozcvièky, celodenné pešie túry ( poèas dvojtýždòového pobytu najmenje tri), aktivity na kúpaliskách, nácviky lyžiarskych techník - lyžiarski inštruktori, karneval na snehu, bežecké lyžovanie, vodácke športy, mototuristické výlety, fitnesscentrá, sauny, masážne služby,

7. ANIMÁCIA V MEDZINÁRODNOM TURIZME

Animácia je forma sociálno - komunikatívnej zložky v CR. Animátori vytvárajú pre dovolenkárov možnosti pre spoloèenský kontakt, tvorivé èinnosti, vzdelávanie, poznávanie a objavovanie nepoznaného, meditatívne èinnosti - oddych, pokoj, nachádzanie seba samého a aktivizujú uèastníkov k pohybu a športu.

Animácia je súèasou komplexného produktu, ponúkaného hosovi. Stretávame sa s òou aj v mnohých menších ubytovacích zariadeniach, lokalizovaných v menších strediskách CR. Kompleznú starostlivos o hosa tu zabezpeèujú vzájomnou spoluprácou.

STREDISKO CR - je to cie¾ové miesto, kde sa integruje primárna ponuka a na òu nadväzujúca sekundárna ponuka.

- primárnu ponuku tvoria prírodné predpoklady a kultúrnohistorické dedièstvo

- sekundárnu ponuku tvorí infraštruktúra (zariadenia pre poskytovanie zákl. služieb) a supraštruktúra (zariadenia na poskytovanie doplnkových, najmä animaèných služieb a aktivít) CR.

Vo vývoji animácie pozorujeme dve tendencie:

1. Rozvoj klubovej animácie - tu dochádza k diferenciácii zamerania, vytváranie "vlastnej tváre" klubu

2. Rozvoj animovanej starostlivosti o hostí - je spojená so snahou oživoi "stratu hostite¾a" . Na programoch urèených hosom akceptuje úèas všetkých pracovníkov hotela, ba aj širšej verejnosti-miestneho obyvate¾stva s jeho tradíciami, kultúrou, spôsobom života v navštívenom mieste èi regióne.

Nový hostite¾ má hosa prija, pozdravi ho, informova, snaži sa ho spozna, by k nemu prívetivý, dosiahnute¾ný, pohosti a obslúži ho, prejavova záujem a stara sa o jeho spokojnos, s hosami nieèo spoloène podniknú. nieèo osobitné zorganizova.

Tieto snahy nazývame pojmom HIGH - TOUCH (úzky kontakt).

H.G. Sternik - generálny riadite¾ Intercontinental Hotels Corporation tvrdí:

"Hos - èlovek vo¾ného èasu našej spoloènosti, oèakáva v budúcnosti osobné služby vo väèšom objeme ako doteraz. High - touch sa musí sta podstatnou dovolenkového hoteliérstva."

A. je aktuálna pre súèasnos, ale najmä budúcnos. Animátor sa bude musie hosom venova, podnecova ich k zaujímavej èinnosti.

8. KLUBOVÝ TURIZMUS

Základom KT je myšlienka ponúka produkt za cenu, ktorá zahàòa nielen ubytovacie a stravovacie služby, ale širokú ponuku DOPLNKOVÝCH SLUŽIEB s možnosou vykonáva ANIMAÈNÉ ÈINNOSTI.

Je to CR, ktorý sa spája s pobytom úèastníkov v klubových zariadeniach lokalizovaných v exkluzívnych centrách CR. Úèas je dlhodobá, spravidla 3 týždne. Úlohou animácie ko doplnkovej èinnosti je naplni klub životom. Uspokojuje potreby a požiadavky ¾udí po netradiènom prežití dovolenky. V ponuke sú: šporotvé aktivoity, kurzy, zábavné programy, kabarety, výlety, besedy a rôznorodé možnosti rozvíjania tvorivých èinností. Ich úèastníkmi sú kluboví hostia, stávajú sa èlenmi klubu. Musia by dostatoène iniciatívni a aktívni s dostatoène ve¾kými príjmami.

Miestom pobytu je klub alebo tzv. KLUBOVÁ DEDINA. Charatkterizujeme ju ako CIE¼OVÉ MIESTO CR (èasto ve¾mi exkluzívne), ktoré umožòuje klubovým hosom vykonáva podobné alebo rovnaké èinnosti. Klubová dovolenka je pobyt hosa v klube. Denne sa tu pripravuje program, hos sa na òom aktívne zúèastòuje a dotvára klubovú atmosféru. Animátor napomáha spoloènému dialógu medzi hosami. Tí, ktorí do klubu prichádzajú, chcú dovolenku využíva aktívne - nenudi sa., preto oèakáva animáciu a jej prostredníctvom chce získa aj nové kontakty.

Centrálnym miestom klubovej dediny je NÁMESTIE - sú tu informaèné tabule o programe, bary, reštaurácie, amfiteáter, diskotéky a spol. miestnosti. Ïalej od centra sú opbchody a bazény. V klubovej dedine sú ve¾ké zelené plochy s charateristickou vegetáciou krajiny, kde sa klub nachádza.

Ptacovníci klubu a animaèný tím si musia vzájomne pomáha. Výnimkou nie je ani riadite¾ klubu - CHEF DE VILLAGE -(fon. šéf de viláž). Chef si vyberá pracovníkov do klubu, kde sa hovorí rôznymi jazykmi a jeden je vždy úradný.

Hos sa preukazuje klubovým preukazom alebo kartou - má z¾avy v klubových obchodoch. Teraz sa zaužívalo používanie plastových farebných náramkov na ruky na odlíšenie od ostatných.

Na existenciu klubu musia by zabezpeèené vhodné ekonomické podmienky - dostatok financií na krytie vysokých prevádzkových nákladov. Preto kluby predávajú svoju kapacitu za vysoké ceny - ale musia zahàòa komplexné služby a èinnosti vrátane cenovo ve¾mi nároèných druhov športu - golf, tenis ap. Z¾avy poskytujú pri dlhšom pobyte, pre deti a v mimosezónnom období.

História animácie v kluboch sa zaèala na ostrove MALLORKA. Belgièan GÉRARD BLITZ tu založil v r. 1950 stanový tábor, ktorý pracoval ako nezisková organizácia. Tábor mal poslúži na rozvíjanie novej formy dovolenky v nenútenej atmosfére, bez stresu a v prirodzenom prostredí. Chcel utvori priestor na rozvíjanie kontaktov a dialógu, ktoré sa z medzi¾udských vzahov po II. sv. vojne vytrácali ve¾mi rýchlo.

Gérard BLITZ v tom istom roku založil KLUB MÉDITERRANÉE - pod¾a pôvodného názvu Stredozemné more, pri ktorom aj vznikol (skrátene MED).

V r. 1954 sa k tomuto druhu podnikania s klubom Méditerranée

pripojil aj GILBERT TRIGANO. V grécku vybudoval chatovú osadu pod¾a vzoru polynézkej architektúry - chyže na obytovanie boli so slamenou strechou.

Pod¾a vzoru klubu MED v 70tych rokoch vznikol nemecký ROBINSON CLUB (Nemcom úèas v Mede bránili reèové bariéry). Oba kluby rozšírili svoju pôsobnos aj mimo Európy a v iných èastiach sveta vznikli: klub VALTUR, ALDIANA, Neckermannove kluby, Jamboree, Tropicana atï. S rozvojom klubov sa v nich rozvíjala aj animaèná èinnos.V súèasnosti kluby od univerzálnosti prechádzajú ku špecializácií.

KLUB MÉDITERRANÉE

je najväèším klubom a má vyše 100 klubových dedín po celom svete - Európa, Afrika, Južná Amerika, Tichý a Indický oceán, Japonsko aj Austrália. Centrála klubu je v PARÍŽI. V klube sa hovorí po francúzsky, anglicky, japonsky a nemecky.

Základnou myšlienkou je únik hosa od starostí všedného dòa a možnos nadväzova prirodzené kontakty s ¾uïmi. Hostia sa sústreïujú na jednou mieste, preto je snahou klubu vytvori OSTROVY ŠASTIA, èi RAJSKÚ ZÁHRADU. Tu sa musia poskytova služby ideálnej kvality.

UBYTOVANIE - musí by jednoduché, ale úèelné, zodpovedajúce minimálne dvom, komfortné trom a ve¾ni kmfortné štyrom stupòom kvality. Hostia sú ubytovaní v hoteli, bungalovoch alebo v chatkách. Klub má vytvorený aj detský klub, kde je postarané o deti od 4 do 16 rokov. Súèasou ponuky je aj dovolenka na mori s bohatým programom. Klub má dve vlastné lode.

ROBINSON CLUB

- existuje od r. 1970 a teraz ho vlastní najväèší nemecký tuoroperátor TUI - Turistik Union International. Centrála je v Hannoveri - klub má 26 zariadení. Prvé zariadenie bolo otvorené na Kanárskych ostrovoch, v roku 1974 - v KENI zariadenie s názvom BAOBAB, neskôr najmä pri Stredozemnom mori a v Alpách. Základný koncept klubu je totožný s Medom. Najväèší dôraz kladie na KVALITY SLUŽIEB, DIALÓG s hosom s cie¾om vyvola uòho emocionálne zážitky. Riadi sa heslom "Zeit fur Gefuhle" - Èas pre zážitky, pocity.

UBYTOVANIE je v hoteloch a bungalovoch. Pri výstavbe a budovaní klubových zariadení sa prísne rešpektujú pravidlá prírody.

Je ešte komfortnejší a drahší ako Mediterranée - drahšie ubytovanie a drahšie sú aj športy - platené priamo na mieste (hlavne GOLF). Navštevujú ho najmä nemecky hovoriaci turisti.

KLUBY VO SVETE

V r. 1972 v TALIANSKU založili klub VALTUR - spolupodie¾a sa na tom Mediteranée, ale myšlienku prispôsobili pomerom v Taliansku. Preto úèelom sa stalo ZABEZPEÈI HOSOM ROMANTICKÉ PRÁZDNINY - v oblastiach vôkol Stredozemného mora, v tropických oblastiach na ostrove Mauritius, v Maroku a v Alpách. Pre deti zriadili:

INFANT KLUB (0 až 2 roky) s pediatrickou starostlivosou

BABY KLUB 3-6 rokov so sprievodcami

MINIKLUB 7-12 rokov

JUNIOR KLUB (13-16 rokov).

Ïalšie kluby:

CLUB 28 REISEN - produkt NUR Turistic GmbH, má zastúpenie aj v ÈR a v zimnej sezóne ponúka aj Slovensko ako nový typ pre dovolenkárov. Zameriava sa na mladých ¾udí, dôraz kladie na ochranu ŽP a úsporu obmedzených zdrojov.

NECKERMANN CLUB ROULETTE - produktu NURu zameraný na ruletu,

KLUB ALDIANA - založený r. 1972 - orientuje sa na dovolenku medzi priate¾mi. Kluby má v horách - Alpách a pri mori. Zameriava sa na šport a športovo zdatných klientov.

KLUB JAMBOREE - produkt rakúskej CK TAURUS, výluène pre mladých

KLUB AZUR - rakúskej CK Ruefa Reisen - pre rodiny s demi

KLUB MAGIC - LIFE

KLUB BRAVO FERIENDORF a ïalšie.

ANIMAÈNÉ AKTIVITY V HOTELOCH A V STREDISKÁCH CR

Úlohou animácie je poskytnú dovolenkárovi èo najkomplexnejší zážitok , ktorý ho v budúcnosti bude láka navštívi opä miesta, ktoré splnili jeho požiadavky a oèakávania, a to nielen základné, ale aj DOPLNKOVÉ - sú hlavným motívom CR.

Definujeme pä základných skupín prevládajúcich dovolenkových motívov (pod¾a Fingera a Gaylera):

1. Dovolenka na oddych

2. Dovolenka zážitkov

3. Zdravotná dovolenka

4. Rodinná dovolenka

5. Dovolenka pre zábavu

Animácia poèas dovolenky by mala rešpektova DOVOLENKOVÉ MOTÍVY.

Typické dovolenkové aktivity sú:

1. Pohybové a športové èinnosti

2. Spoloèenské a zábavné èinnosti (èinnosti družnosti)

3. Tvorivé èinnosti

4. Vzdelávacie, poznávacie a objavovacie

5. Dobrodružné èinnosti

6. Meditatívne èinnosti (odpoèino, uvo¾nenie)

Jednoznaèné zatriedenie nie je možné, viaceré sa vzájomne prekrývajú a možno ich zaradi do viacerých odborov.

Príklady:

A. NOÈNÉ PUTOVANIE - športová èinnos, objavovanie, dobrodružstvo, spoloèenské èinnosti

B. TURISTIKA - športová èinnos, dobrodružná, objavovacia, družnos.

Pre klasifikáciu preto používame kritàium PRIMÁRNEJ TENDENCIE ÈINNOSTI, ktorá,prevažuje pri jej vykonávaní. (Noèné putovania je primárne pohybovou ènnosou)

Dovolenkár danú èinnos vníma ako KUMULOVANÝ ZÁŽITOK. Animaèné aktivity z toho poh¾adu môžeme rozdeli do troch kategórií:

1. REGENERATÍVNO - PASÍVNE animaèné aktivity (ve¾a spánku, odpoèinok, opa¾ovanie, ležanie na pláži atï.)

2. REGENERATÍVNO- AKTÍVNE (prechádzky , návštevy parkov a parkov VÈ. saunovanie, lieèenie sa v kúpe¾och apô)

3. Animaèné aktivity ZAMERANÉ NA DRUŽNOS A KOMUNIKATÍVBOS ( vies rozhovory s inými ¾uïmi, nadväzova dovolenkové známosti, ís tancova, navštevova diskotéky, hra spoloèenské a kartové hry, oslavy, grilovanie v prírode, hra s demi, flirt a láska atï.)

Na vykonávaní animaèných èinností sa záujemcovia môžu zúèastnova

PRIAMO - aktívne

NEPRIAMO - pasívne ako diváci.

Príklad: v blízkosti ležadiel na pláži animátor organizuje hry s demi: - deti súažia v skákaní vo vreciach - priami úèastníci

- rodièia a ostatní deti povzbudzujú - nepriami úèastníci.

Priame súbory èinnosti sú športovo - súažné, nepriame teda podnecujú družnops medzi demi aj ich rodièmi navzájom.

Každé streisko CR má svoju špecifickú primárnu alebo sekundárnu ponuku, ktorá urèuje jeho aktraktivitu.

Presne vymedzi zodpovedajúce animaèné èinnosti v jednotlivých strediskách sa nedajú presne vymedzi. Spôsobv trávenia vo¾ného èasu nezávisí len od predpokladov, ktoré v stredisku na jeho trávenie pripravia, ale aj od MOTÍVOV úèastníkov CR.

Ponuka animaèných aktivít sa musí prispôsobi vlastnému SEGMENTU (vyèlenený úsek) strediska, lebo v nemalej miere ovplyvòuje rozhodovací proces zákazníka pri kúpe pobytu. Animaèné aktivity sa majú tvori tak, aby uspokojili potencionálne potreby a želania zákazníkov.

ZÁSADY A FORMY ANIMÁCIE

Animaèné aktivity sú usmeròované všeobecnými zásadami, ktoré vyplývajú z plnenia funkcií CR:

a) podporova regeneráciu fyzických a duševných síl úèastníkov CR a orientova na úèelné využívanie VÈ - f.rekreaèno - zdravotnícka

b) rozvíja estetické cítenie, a to využitím vplyvu kultúry a umenia - f. kultúrna

c) rozvíja všeobecné a odborné vzdelanie úèastníkov CR - f. poznávacia

d) podporova vzájomnú komunikáciu odborníkov na výmenu poznatkov a skúseností - f. vedeckoinformaèná

e) pestova pozitívny vzah k navštívenej krajine, povzbudzova zdravé vlastenectvo k rodnej vlasti - f. politickovýchovná.

V podstate možno poveda, že jednotlivé animaèné èinnosti sa dajú definova ako FORMY ANIMÁCIE:

a) realizujú sa v urèitom èase (kedy, v akom slede, trvaní a radení budú po sebe nasledova vybrané prostriedky, metódy a pomôcky)

b) realizujú sa v urèitom prostredí - mieste, kde ich animátor organizuje

c) organizujú ich živé systémy - animátor a úèastníci

d) organizujú sa s neživými technikami - pomôckami

Pod¾a MIERY ORANIZOVANOSTI A ÚÈASTI animátora a úèastníkov môžeme rozlíši animaèné formy:

I. Plne organizované

1. Vzdelávacie

2. Poznávacie

3. Športové

4. Spoloèensko - zábavné

5. Dobrodružné hry

Pripravujú, podnecujú k úèasti a riadia ich priamo animátori. Tieto formy majú presne spracovaný scénar a èasto tvoria jadro animaènej èinnosti.

II. Èiastoène organizované:

1. Pohybové

2. Objavovacie

3. Spoloèensko zábavné (herné)

4. Tvorivé

5. Meditatívne

Príprava, podnecovanie - úvodné fázy pred realizáciou robia animátori, teda jadro èinnosti vyjadrené v samotnej realizácii je na úèastníkoch, resp. na pozvaných hosoch - lektoroch. Spoloèenské hry pripraví animátor, úèas na nich a jednotlivé fázy realizácie sú na úèastníkoch hier. Animátor pozve na prednášku s besedou popolárnu osobnos, znalca miestnych pomerov ap., pripraví prostredie na jeho èinnos, podnieti úèastníkov a zostávajúcu realizaènú èas vedie a vykonáva priamo lektor, v besede napríklad s aktívnou úèasou úèastníkov.

III. Využívajúce spontánnu aktivitu úèastníkov CR

1. Pohybové

2. Poznávacie a objavovacie

3. Tvorivé

4. Dobrodružné

5. Meditatívne

Nápady vychádzajú priamo od úèastníkov CR. Ich pobyt je tak viac tvorivý, dynamický a zaujímavý. Animátor pripravuje prostredie, vhodné èasové zaradenie a radenie, prostriedky. Jeho úlohou je vyh¾adáva a podnecova úèastníkov k organizátorskej èinnosti jednotlivých foriem, využívajúc ich prirodzené dannosti - organizaèné schopnosti, odborné znalosti - prírodovedné, historické ap. Ostatní úèastníci vysoko oceòujú aktivitu "jedného z nich" a zároveò mnohí sa radi prejavia v tom, v èom sú dobrí.

IV. Formy doporuèených programov

Využívajú širšie prostredie svojho pobytu. Úlohou animátora je oboznámi úèastníkov s prírodnými aj umelovytvorenými dannosami širokého prostredia dovolenkového pobytu, aby úèastníci si sami mohli vybera z týchto zaujímavostí a individuálne ich navštevova. V tomto prípade sa od animátora vyžaduje dokonalá znalos prostredia, ktorý s ním oboznamuje úèastníkov priamo (osobne) aj nepriamo (informaèné tabule).

Miera organizovanosti ako kritérium na kvalifikáciu foriem animácie sa dá aplikova aj v klasifikácii foriem, kde sa uplatòuje ako kritérium MOTIVÁCIA. V tomto prípade ju využívame, avšak poradie a druhy animaèných aktivít v jednotlivých skupinách majú odlišené pod¾a dosahu organizovanosti.

TVORIVÉ ÈINNOSTI

sú ro rôzne remeselné, umelecké (hudobné, výtvarné, literárne) a iné èinnosti. Ich základným znakom je tvorba na základe FANTÁZIE, originalita a spontánnos. Nie sú RECEPTÍVNE /prijímajúce pasívne cudzie podnety/ ani REPRODUKÈNÉ /napodobujúce, opakujúce/.Nejde o pasívne prijímanie cudzích podnetov, ani o snahy napodobova originály. Je to tvorivos, ktorá prináša èloveku rados, uspokojenie, umožòuje sebarealizáciu.

Tvorivá èinnos okrem èinnosti animátora si takmer vždy vyžaduje - materiálne zabezpeèenie (priestory a pomôcky

- finanèné krytie

- dostatoène dlhý èas na tvorbu.

KLASIFIKÁCIA tvorivých èinnosti:

A. PODÅA PRODUKTU ÈINNOSTI

1. OBRAZ - tvorba obrazová pomocou uhla, pastela, patí tu aj karikatúra, ma¾by, grafika, koláž, mozaika

2. PREDMET - modelovaním, výrobou z textilu, papiera, prútia a rôzne ruèné práce - háèkovanie, pletenie, tkanie, pradenie

3. OPTICKÉ A AKUSTICKÉ PRODUKTY - fotografie, diapozitívy, vi deozáznamy, vydávanie hotelových novín, zhotovovanie dekorácii, kostýmovorganizovanie výstav, prednesy poézie a prózy, bábkové predstavenie, pantomíma ap.

B. PODÅA PRÍSTUPU K VYKONÁVANIU TVORIVÝCH ÈINNOSTÍ

1. èinnosti vo¾nej tvorivosti (kreslenie, ma¾ovanie, koláž)

2. manuálne èinnosti (grafika, modelovanie, hrnèiarstvo)

3. èinnosti s využitím techn. prístrojov (fotografovanie)

4. èinnosti písomného prejavu (písanie poézie, prózy)

5. herecké èinnosti (prednes poézie, prózy, divadelné èinnosti)

Kritériom tvorivej èinnosti je ORIGINÁLNY VÝSLEDOK vlastnej tvorby, ktorý tvorcovi prináša rados viac, než kúpený v kiosku.

VZDELÁVACIE, POZNÁVACIE A OBJAVOVACIE ÈINNOSTI /VPOÈ/

Súvisia s napåòaním KULTÚRNO-POZNÁVACEJ FUNKCIE CR:

- ropzširovanie vedomostbého oobzoru

- poznávanie a objavovanie zaujímavosti vlastnej al. cudzej krajiny.

Patria sem putovné, hviezdicové, prípadne kultúrno-poznávacie pobytové zájazdy. Umožòujú dosiahnu zážitky z oboznámenia sa s umením a kultúrou, prírodných krás.

VPOÈ si nekladú za cie¾ vzdeláva v pravom zmysle, ale akceptujú (uznávajú) skutoènos, že potreby dovolenkárov po vzdelávaní, rozšírovaní informaèného obzoru sú povrchné a ohranièené. Preto treba pri ich organizovaní rešpektova:

- dobrovo¾nos,

hravos

- prístupnos

- prekvapenie

- rados

- aktivizáciu spoloèenského života ap.

Môžu sa týka: literatúry, rôznych druhov umenia, histórie, prírody, ekológie, sociálneho a hospodárskeho života krajiny, poznávania miesta a strediska CR.

VPOÈ nemožno stotožni ani s ïalším vzdelávaním, s ktorým sa v rôznych formách stretávame v bežnom živote. Hlavným motívom VPOÈ je ZVEDAVOS, ktorú úèastník CR naplòa v rámci disponibilného /èas, s ktorým môže vo¾ne naklada) èasového fondu na rozdiel od bežného spôsobu života, kde sa stretávame s nedostatkom èasu.Dovolenkár nachádza èas sám pre seba, objavuje svoj vnútorný svet, h¾adá pokoj.

VPOÈ klasifikujeme pod¾a miesta, kde sa vykonávajú na_

a) VPOÈ vykonávané v interiéri - ide o èinnosti prevažne s pasívnou úèasou - prednášky s premietaním diapozitívou, filmové a divad. predstavenia

- s aktívnou úèasou - kvízy, diskusné veèery, kurzy,

b) v exteriéri - prehliadky miest, stredísk CR, pamätihodností, múzeií, galérií ap. Môžu ich vykonáva

- individuálne na odporúèanie animátora

- skupinovo s animátorom a jeho výkladom

DOBRODRUZNÉ CINNOSTI

Medzi motívmi majú dôležité miesto aj túžby zaži nejaké dobrodružstvo, túžba po neznámom, nevypátranom, èi doteraz nedotknutom. Túžby po dobrodružstve súvisia s racionálnou a emocionálnou stránkou života èloveka. Ide o túžby èloveka nakrátko zmeni svoj spôsob života v pretechnizovanom svete na alternatívny spôsob, dosiahnu nieèo zásluhou vlastnej tvorivosti a predstavivosti.

Dobrodružné èinnosti èasto súvisia so vzdelávacími, ale od nich sa odlišujú:

- zmenou - striedanie s novým, neèakaným

- výzvou - nepohodlné, nároèné, ažké

- romantikou návratu k prírode - napr. jednoduchý, až primitívny spôsob života

Každá dovolenka by mala obsahova aspon minimum dobrodružstva. O túto èrtu môžeme obohati napríklad posedenie pri vatre prechodom cez noèný les, resp. spa v prírode, lese, v jaskyni.

Obsah dobrodružných èinností a ich vykonávanie závisí od fantázie animátora, miestnych a technických podmienok, napr.:

- stravovanie v prírode /rozloženie ohna, príprava stravy úèastníkmi, h¾adanie pramena vody/,

- prenocovanie v prírode /v lese, jaskyni na pláží, na lodi na ostrove/,

- dobrodružné druhy športov /parašutizmus, let na rogale, potápanie/,

- noèné putovanie,

- putovanie v neobvyklách (extrémnych) podmienkach krajiny /¾adovec, skalné útesy, jaskyna, kráter/,

-- neobyèajné výlety plavba na plti, safari, preprava na ave, džípom ap./

- objavovanie /ruín hradu, vraku lode, vidieckeho sídla/.

MEDITATÍVNE CINNOSTI

Spôsob života súèasného èloveka je spätý so zhonom stresom, napätím, nedostatkom èasu, zároven so snahou odreagova sa útekom do relatívneho ticha - pasívne pomocou sledovania televízie alebo naopak do hluku - návštevou diskotéky, hlavne u mladých ¾udí. Alterantívou nedostatku èasu je "znovuobjavovanie vo¾ných chví¾." Zelania oddychu, odpoèinku, dostatok èasu pre seba, partnerku a deti má významné miesto v dovolenkových oèakávaniach. Casto sa však stáva, že hostia po troch dnoch nevedia èo majú robi so svojím vo¾ným èasom a èasto sa utiekajú k svojim obvyklým spôsobom prežívana VC - sledovaním TV, diskotékami, tancovaèkami ap. Preto animátor by mal do programu vsunú "oázy pkoja" na vykonávanie metitatívnych èinnosti:

- cvièenie jogy,

- krátke prechádzky do okolitej prírody, nie na prekonávanie vzdialeností, ale na vnímanie prírody,

- poèúvanie ¾ahkej klasickej hudby pri ležaní na terase alebo v záhrade, nie v koncertnej sieni

- venovanie sa kreatívnym èinnostiam, ma¾ovaniu pod¾a hudby, ma¾ovaniu prírody

- veèerné rozhovory pri kozube, táboráku, v útulnom prostredí, recitovanie, premietanie diapozitívov ap.

Mnohé meditatívne èinnosti sú urèené všetkým hosom, iné len urèitým vekovým skupinám - hodina rozprávok pre deti, recitácie pre dospelých. Všetky musia by vykonávané v k¾ude, pohode - nie v zhone, rýchlo a uponáh¾ane.

Efektom meditatívnych èinností je emocionálny zážitok - z ticha, romantiky a racionálny zážitok - zo situácií, ktoré sú v bežnom živote nepoznané a neaktuálne.

CINNOSTI PRE DETI A MLÁDEZ

- majú svoje osobitosti a vyžadujú si, aby sa rešpektovali. Ponuka programov poèas prázdnin - dovolenky má by iná než poèas školského roka. Treba deom pomôc vyslobodi sa z úlohy škôlkára, školáka a študenta, ktorá je zaažená úlohou VÝKONOV. V bežnom živote sa preferuje školský, intelektuálny výkon, zdôraznujú sa racionálne a zanedbávajú emocionálne schopnosti detí. Deti sa navzájom nepovažujú za partnerov, ale za konkurentov.Každý chce by najlepší, deti sú konfrontované s majetkom ako meradlom hodnotenia v spoloènosti. Detské sebahodnotenie závisí od toho, ko¾ko hraèiek, šiat, topánok majú, èi rodièia vlastnia auto alebo nie. Deti žijú v prostredí, v ktorom je málo podnetov. Všetko je prispôsobeé životu dospelých a podriadené užitoènosti a úèelovosti. Využívanie vo¾ného èasu je prevažne pasívne. Diea má málo možnosti hra sa s rodièmi, zbiera skúsenosti.

Prázdniny dieau umožnujú uèi sa nieèo nové, rozvíja sa. Skolské požiadavky, tlak na výkony odpadajú, strácajú sa pocity

strachu. Nové prostredie budí zvedavos, chu objavova, podnecuje k novým èinnostiam a k tvorivosti. Na vykonávanie týcho èinností je dôležitý princíp DOBROVOLNOSTI - teda nie povinnos. Cinnos v skupine je podnetom na vytváranie priate¾stiev, rozvoj samostatnosti, priestor, v ktorom sa neráta so sankciami. Mnohé samozrejmé skúsenosti dospelých sú pre deti nové, pretože ich ešte neprežili - chodenie naboso po rannej zarosenej tráve, zodpoveda za nieèo, hra divadlo. Deti sa s tým musia identifikova (oboznámi), ináè pred novými situáciami sa èasto bránia blokáciami, ú¾akom ap.

Nepripravenos, neorganizovanos, ale na druhej strane preorganozovanos každého programu pre deti je nevhodná. Detský animátor musí plánova program spoloène s demi. Záujmu sa tešia

zábavné programy, zamerané na tvorivú èinnos, kde získavajú nové skúsenosti, uznanie v skupine a tiež èinnosti dobrodružné.

Cinnosti j nutné propagova - tabu¾ou s ponukou detského programu, oznamy urobi ve¾kým detským písmom, obrázkami, program dodržiava, s demi sa stretáva. Podujatie pre deti a mládež musí korešpondova s ich vekom a predpokladanými záujmami.

Animátor vo vzaku ku deom sa nikdy nesmie správa neutrálne. Deti sa totiž na neho fixujú, nechávajú sa ním ovplyvnova, preberajú jeho názory a hodnotenia. Animátor musí vedie, ktoré názory chce a ktoré môže deom sprostredkova. Prítomnos animátora musí by konštantná. Diea ráta s jeho pomocou, musí ho motivova, zapája do èinnosti zmenami a fexibilitou.

V konfliktných situáciách sa animátor správa zdržanlivo, pokojne bez nervozity. Deti treba viac chvli a temer vôbec hani. Pochvala má vždy podporujúcu funkciu, hanenie - brzdiacu. Animátor sa musí venova každému a všetkým.

Mládežnícky program je urèený pre vekovú skupinu 12 až 16 roèných. Musí sa výrazne líši od programu pre deti aj pre dospelých. Na jednej strane pubertálny vek úplne odmieta detské myslenie tak, ako aj "konzervatívne" myslenie svojich rodièov. Juniori žijú a chcú svoj vlastný svet. Chcú sa odlišova, provokova, odmietajú okolie, snažia sa imponova, robi nieèo, èo je zakázané, získava skúsenosti.

Je potrebné ich oslovova vhodným mládežníckym programom - poèúvanie hudby z vlastných nosièov s vlastnou réžiou, diskotéky, veèierky, diskusné posedenia, športové podujatia, dobrodružné výlety ap. Mnohé z týchto programov sú urèené výluène tejto skupine mládeže.

10. ZABEZPECENIE SLUZIEB VOLNÉHO CASU A ANIMACIE

Animácia môže ma rozhodujúci vplyv na rekreaèný efekt pobytu hosa v zariadení CR.

Úèastník CR pre animáciu musí ma:

- dos vo¾ného èasu a by dostatoène dlho na pobyte

Animácia má INTENZIFIKOVAT (mocnova, stupnova) zážitky poèas dovolenkového pobytu, a to:

- stupnovaním ich vlastnej aktivity

- možnosami znásobi ich kontakty s okolím

- radosou z vykonávaných dovolenkových èinností

- získavaním nových skúseností.

Na úèas v animácií vplývajú:

- osobné záujmy, vek, príslušnos k sociálnej vrstve, rodin ný stav, charakter vykonávaného povolania ap.

Poskytovanie služieb animácie si vyžaduje zabezpeèenie:

a) organizaèno-inštitucionálne

b) personálne

c) materiálne

d) ekonomické

a) ORGANIZACNO-INSTITUCIONÁLNE ZABEZPECENIE

- je to vytvorenie vhodných podkladov pre naplánovanie animaèných èinností a spracovanie programov animácie. Výber animaèných èinností podmienuje vek, záujmy hostí, roèné obdobie, nároènos formy animácia ma materiálne vybavenie. Osobitne sa vyèlenujú èinnosti pre deti a mládež.

Úèastník si aj na dovolenke vytvára stereotypné formy prežívania vo¾ného èasu. Napr. pláž - oddych - pláž - zábava. Toto je najväèšia prekážka pri tvorbe animaèných èinností. Musia by dostatoène atraktívne, aby bariéru prebúrali.

Základom všetkých animaèných èinností je HRA. Jej základom je DOBROVOLNá úèas na èinnosti, má pevne stanovené èasové a priestorové hranice, záväzné pravidlá, má svoj cie¾, je sprevádzaná napätím, radosou a vedomím neobyèajnosti (iné než všedný den).

Aby sa hos vedel rozhodnú, treba mu da program na celý pobyt už pri príchode.

Animaèné èinnosti môžu organizova:

- jednoúèelové združenie podnikate¾ských subjektov

- stále združenie " "

- informaèná kancelária

- organizácia verejnej správy

Spracovanie programu:

1. PROGRAM - názov a zameranie

2. Charakteristika: improvizácia alebo organizovaný, úèinok

adresát, úèinky programu

3. Úèastníci - poèet a štruktúra pod¾a veku, záujmov

4. Zaujímavosti - úèas aktívna alebo pasívna, iné zaujímavosti

5. Cas - príprava a dåžka trvania

6. Miesto konania programu - kde sa bude kona

7. Informácie - termín, spôsob poskytovania innformácií, adresát informácií

8. Príprava - zabezpeèenie personálne, materiálne a ekonomické, vystrojenie úèastníkov - obleèenie

9. Alternatívy - závislos od poèasia, poètu úèastníkov, iné èinitele

10. Úèinky - cie¾ programu, èo sa od neho oèakáva

b) PERSONÁLNE ZABEZPECENIE

Ludský faktor pri poskytovaní služieb CR je najdôležitejší, pretože služby sa produkujú v priamom styku s hosami. Animátor patrí k základným podmienkam zabezpeèenia aj animaèných èinností a tvorí súèas personálu. Rozlišujeme nieko¾ko typov:

1. Manažér vo¾ného èasu v zariadení

2. Manažér strediska

3. Animátor (lektor) - uèinkuje v priamom styku s hosom.

Manažér VC a manažér strediska musí by všestranne vzdelaný a disponova osobnými predpokladmi na vykonávanie tejto funkcie - by hlavne dobrým koordinátorom, aby ho rešpektovali podnikatelia a predstavitelia verejnej správy v mieste pôsobiska.

Funkcie programových referentov v odborárskej rekrácii a v kúpe¾och môžeme zaradi k tomuto typu animátorov.

ROZDIEL MEDZI ANIMATOROM A SPRIEVODCOM CR

- animátor na rozdiel od sprievodcu sa nezaoberá organizaènými aspektami poèas vykonávania animaènej èinnosti. Animátor pripravuje, organizuje a realizuje animaèné programy.

Animátori sa špecializujú pod¾a povolania na šport, gymnastiku, hudbu, tanec, vytvarné umenie, programy s demi ap. Práca si vyžaduje vhodnú odbornú prípravu - vzdelanie a animátor musí by prirodzene talentovaný, vzdelaný, telesne aj duševne trénovaný, pozitívne mysliaci èlovek.

ODBORNÉ predpoklady: vodcovský typ, pedagóg, psychológ, znalec krajiny, poradca a dôverník, znalý metodiky, schopný organizátor a plánovaè, ovláda cudzie jazyky.

Ostatné vlastnosti animátora:

priate¾ský, srdeèný, úprimný, trpezlivý, pohotový, presný, spo¾ahlivý, hodnoverný, plný fantázie, diskrétny, vyrovnaný, ABSTINENT, musí ma príjemný hlas, dobré verbálne vyjadrovanie schopnosti, manuálne a remeselné zruènosti, schopnos vydrža psychické a fyzické napätie.

Animátor vytvára vhodné podmienky na aktívne využívanie vo¾ného èasu hostí. Paleta ponuky anim. èinností musí pobyt obohati. Animátor je jediným pracovníkom, ktorý bez obmedzení pracuje medzi hosami, v strede kolektívu.

Obyèajne majú animátori dvoj- alebo viacnásobnú kvalifikáciu. Pôvodné vzdelanie si obohacujú získavaním kvalifikácie v osobitných odboroch orientovaných na vo¾ný èas. Z tradièných povolaní sa ako animátori dobre uplatnujú:

- uèitelia TV, HV a VV, tanca, herectva a umeleckých povolaní, moderátor, režisér, hudobník, spevák. Animátor pracuje vtedy, ked ostatní oddychujú, ale jeho èinnos nesmie vyzera ako práca.

Vo väèších zariadeniach si animácia vyžaduje TÍMOVÚ prácu, v strediskách CR je to samozrejmos. Kolektív animátorov musí by zohraný.

Poèet hostí, ktorý pripadá na jedného animátora je rôzny - závisí od druhu vykonávanej èinnosti. Obyèajne je to 20 hostí, v percentuálnom vyjadrení je to 15 až 20 % z úèastníkov v zariadení alebo v stredisku CR.

Osobitne ve¾kú pozornos VYBERU animátorov venujú renomované kluby CR. Záujemcom posielajú informácie o sebe a profesii animátora. Záujemca vyplní predložený formulár a pošle ho príslušnému klubu. Pracovné miesta animátorov sa obsadzujú víazmi konkurzných konaní, ich súèasou sú tzv. spoznávacie rozhovory. O prácu animátorov prejavujú záujem hlavne mladí ¾udia. Víazi konkurzu absolvujú odbornú prípravu na najbližšiu sezónu. Sú oboznámení s cie¾om svojej práce, zodpovednosami, právomocami ap.

Niektoré hotely zamestnávajú konzultantov špecializovaných na získavanie a výber animátorov.

Požiadavky kladené na animátorov:

- vek nad 18 rokov

- dobrý zdravotný stav

- ukonèené minimálne SS vzdelanie (vítané VS alebo najlepšie univerzitné)

- praktické skúsenosti - èinnos v oblasti vo¾ného èasu a v práci v hoteli.

c) MATERIÁLNE ZABEZPECENIE

- sú to vhodné a kapacitne postaèujúce priestory (v exteriéri alebo v interiéri), zariadenia a pomôcky.

PRIESTORY V EXTERIÉRI - majú obmedzenú využite¾nos vzh¾adom na poèasie a roèné obdobia. Patria sem: zjazdovky, klziská, sánkarské dráhy, bežecké lyžiarske trate, kurty, klziská, ihriská, turistické a cyklistické trate ap.

PRIESTORY V INTERIÉRI - majú neobmedzenú využite¾nos. Patria sem šp. haly, telocviène, kryté plavárne, zimné štadiény, sauny ap. V stredisku CR sa môžu využíva aj priestory, ktoré patria iným ubytovacím zariadeniam, obci, mestu al. iným inštitúciám. - stravovacie zaráadenia, spol. miestnosti, kiná, divadlá, kultúrne domy, školy, kostoly. Rozhodujúcim kritériom je cena za prenájom priestorov.

TECHNICKÁ VYBAVENOST strediska - t. zn. osobné horské dopravé zariadenia, požièovne športovej výzbroje a výstroja. Požièovne sa môžu zriadi ako samostné zariadenia alebo súèas ubytovacích zariadení (tieto sú len pre ubytovaných hostí).

MATERIÁLY na vykonávanie si vyžadujú najmä tvorivé, vzdelávacie, poznávacie a objavovacie animaèné formy. Ide POMOCKY - na vykonávanie ruèných prác, fotoaparáty, videokamery a tiež mayteriály z ktorých sa predmety vytvárajú, resp., ktoré sa pri poznávacích aktivitách využívajúako ukážky.

d) EKONOMICKÉ VYBAVENIE

Animaèné služby majú predovšetkým uspokoji potreby a želania hostí, no slúžia aj na dosiahnutie PRIAMEHO alebo NEPRIAMEHO EFEKTU.

- priamy efekt sa dostavuje hned po skonèení, nepriamy sa prejaví po èase, napr. zvýšenou návštevnosou strdiska.

Po ekonomickým zabezpeèením rozum,ieme objem finanèných prostriedkov potrebných na uskutoènenie animaè. aktivít. Získavajú sa: vlastné zdroje, združené prostriedky, sponzorské príspevky, príspevky z rozpoètu opbcí a miest. Rozpoet animaè. formy robíme už vo fáze prípravy, zapoèítame donho náklady spojené s prípravou a realizáciou animácie, odmien animátorov a ostatných úèinkujúcich, príp. aj prenájom cudzích priestorov.

Animácia je PLATENA SLUZBA, teda tvorí sa z nej aj tržba. Jej súèasou je aj tvorba ceny. Cie¾ pri tvorbe ceny má by orientovaný NA PREDAJ až potom na zisk.