Služby v medzinárodnom turizme

KLASIFIKÁCIA – podľa J. Oriešku

 

  1. Základné:
  2. Ubytovacie - umožňujú prenocovanie alebo prechodné ubytovanie účastníkov CR. Ich súčasťou sú služby, ktoré sú s pobytom v ubytovacom zariadení súvisia – informácie o dopravnom spojení, rezervovanie miest v dopravných prostriedkoch, parkovanie, úschova a preprava batožín v ubytovacom zariadení, budenie hostí, úschova cenností, požičiavanie spoločenských hier ap.

    Stravovacie – zabezpečujú uspokojovanie základných potrieb výživy účastníkov CR. Ide o služby základného a doplnkového stravovania a občerstvenia, tiež spoločensko – zábavné služby spojené s hudobnou produkciou, programom ap.

    Dopravné – umožňujú prepravu účastníkov medzi miestom ich trvalého bydliska a miestom (strediskom) CR., medzi miestami (strediskami) CR navzájom. Podmieňujú rozvoj CR. Ich súčasťou sú služby, ktoré s prepravou bezprostredne súvisia – informácie o spojoch, rezervácie cestovných lístkov, predaj dopravných cenín, úschova a preprava batožín ap.

    .

  3. Doplnkové – podľa úlohy, ktoré plnia ich členíme na:
  4. a) Služby, ktoré uľahčujú a spríjemňujú pobyt na CR. Poskytujú sa

    účastníkom CR aj domácemu obyvateľstvu. Sú to

        1. propagačné
        2. informačné
        3. obchodné
        4. remeselnícke
        5. opravárenské
        6. zdravotnícke
        7. platené komunálne
        8. služby pre motoristov

b) Služby, ktoré napĺňajú očakávania a ciele účasti na CR, služby, ktoré pobyt obohacujú o ZÁŽITKY. Sú to ANIMAČNÉ, alebo služby voľného času. Naplňajú sa v činnostiach:

      1. pohybových a športových
      2. Spoločenských a zábavných (činnosti družnosti)
      3. Tvorivých
      4. Vzdelávacích, poznávacích a objavovacích
      5. Dobrodružných
      6. Meditatívnych (odpočinok a uvoľnenie)

 

 

 

 

 

SVETOVÁ GASTRONÓMIA

Gastro – grécke slovo znamená žalúdok,

Gastronóm – znalec a milovník dobrého jedla

Gastronómia – náuka o kuchynskom umení, resp. labužníctvo.

Gastronómia dáva návody ako pripravovať jedlá, aké nápoje k nim používať, ako vylúčiť nežiadúce vplyvy, ktoré ľudskému zdraviu škodia a narušujú činnosť zažívacej tráviacej sústavy. Gastronómia však plní aj spoločenskú funkciu – pri dobre prestretom stole sa vytvára ovzdušie lepšieho vzájomného pochopenia, láskavejšia atmosféra.

Význam gastronómie pre CR

Na Slovensko prichádza množstvo návštevníkov z krajín, ktorí bežne k nám necestovali. Takisto vycestovanie našich občanov do kedysi nám neznámych krajín je v súčasnosti obmedzené iba ekonomickými možnosťami.

Gastronomické zvyklostí návštevníkov z cudzích krajín majú veľký vplyv na požiadavky a vedomosti poskytovateľov pohostinských služieb. Znalosti súvisia s poznaním gastronómie, tradícií stolovania a aj ubytovania, ktoré majú hostia v domácom prostredí.

Mnohé reštaurácie a hotely práve uplatňovaním týchto znalostí vyhrávajú konkurenčný boj.

Význam znalostí základov modernej gastronómie pre turizmus v zahraničí vyplýva z toho, že ponuka gastronomických špecialít sa v mnohých krajinách stáva dôležitou súčasťou produktu ponuky služieb CR.

Stručné dejiny kuchárskeho umenia

Kolískou kuchárskeho umenia je primitívne ohnisko, okolo ktorého sa zhromažďovali ľudské kmene, aby prijali potravu. Empiricky zistili, že teplom upravené jedlo je chutnejšie. Nové spôsoby úprav vznikali po objavení sa ražňa, roštu, hlinených nádob ap.

Vznik vyššieho stupňa prípravy pokrmov sa pripisuje predhistorických JUHOAZIJSKÝM civilizáciám. Jedlá pripravovali z obilnín, zveriny, domácich zvierat, rýb, ovocia s prídavkami korenín.

Z Ázie sa kultúra šírila cez Perziu do Egypta, Grécka, neskoršie do Ríma a s ňou tam preniká aj kuchárske umenie. Kuchárstvo gréckych majstrov si vysoko cenil vtedajší kultúrny svet. Majstri - kuchári boli vysoko uctievaní muži, ktorých umenie sa honorovalo zlatom.

Od Grékov umenie prevzali Rimania v 3. storočí pnl. Zaznamenáva rímska kuchyňa nebývalý rozmach. Prudký vývoj kuchárskeho umenia sa pripisuje aj pôžitkársky žijúcej šľachte v starom Ríme. Z jej radov vyšli takí známi pôžitkári ako bol LUCULUS, Hortenzius, Vitelius, Petronius ako aj autor kuchárskeho slovníka v tomto období APICIUS. Z prepychovej rímskej kuchyne sa zachovali receptúry veľmi známeho LUKULA (108-

156 pnl.). Na jeho hostinách sa podávali rôzne druhy exkluzívnych pokrmov. (ostrieže zo Severného mora, zverina upravovaná vcelku, drozdy obložené špargľou, kačice plnené figami ap.

V období stredoveku a sťahovania národov (4. až 14. storočie) kuchárske umenie viazlo. Až v 14. storočí sa znovu objavujú kuchárske knihy, ktoré opisujú pôvodné receptúry zo starého Grécka a Ríma.

 

Za tvorcov modernej gastronómie sa považujú TALIANI. Talianska kuchyňa v 16. st. Dosiahla vysoký stupeň dokonalosti, najmä zásluhou šľachtických dvorov vo Florencii a v Benátkach.

V čase najvyššieho rozkvetu talianskej kuchyne bola na nízkom stupni kuchyňa francúzska. O rozvoj kuchárskeho umenia vo Francúzsku sa zaslúžila Katarína Medicejská (1573-1642), ktorá zaviedla taliansku kuchyňu na francúzskych kráľovský dvor pozvaním talianskych kuchárov. Svojich francúzskych „učňov“ naučili základom jemného kuchárskeho umenia. Aj keď spočiatku bol vplyv talianskej kuchyne na francúzsku veľmi silný, nepodľahla jej vplyvu a uberala sa svojráznou cestou –stala sa klasicky francúzskou.

Francúzske kuchárske umenie už v 17. a v 18. storočí právom možno označiť za zlatý vek gastronómie. Centrom sa stal Paríž. Mohutný hospodársky a kultúrny rozvoj Francúzska, pôžitkársky spôsob života v prepychu a hojnosti žijúcej šľachty, neskorší rozvoj hoteliérstva vytvárajú ideálne podmienky pre rozvoj kuchárskeho umenia. Nekorunovaným kráľom kuchárov sa stal AUGUST ESCOFFIER. Zakladateľom modernej gastronómie je francúzsky filozof a právnik BRILLANT – SAVARIN.

Po vyčerpaní všetkých gastronomických možností vtedajších čias sa začínajú pri príprave pokrmov uprednostňovať dekoratívnu stránku na úkor akosti a chutnosti pokrom. Proti týmto extrémom v gastronómii sa postavili reformátori fran. Kuchárskeho umenia Prosper MONTAGNÉ a AUGUST ESCOFFIER ( na prelome 19. a 20.st.). Zavrhli dekoratívne prvky a používali na ozdobovanie triezve jedlé doplnky, ktorých poslaním bolo harmonicky dopĺňať a zvýrazňovať základné pokrmy. Vytvorila sa moderná francúzska kuchyňa, ktorá v súčasnosti tvorí základ modernej svetovej gastronómie.

DELENIE SVETOVEJ GASTRONÓMIE DO SKUPÍN

Pred vyše 30 rokmi sa u nás zaužívalo rozdelenie svetovej gastronómie do 5 skupín. Avšak v roku 1996autor V. KAŠUBA v časopise Cestovateľ zohľadňujúc nové aspekty, sa pokúsil zoskupiť hlavné nároky, požiadavky a zvyklosti jednotlivých národov a s nimi súvisiace charakteristiky národných gastronómií DO JEDNEJ SUPERSKUPINY. Pri hodnotení kuchárskeho umenia a s ním súvisiaceho servisu superskupina by mala superlatívy:

        1. najobľúbenejšia
        2. najlepšia
        3. bezkonkurenčná
        4. svetová.

S takými superlatívny obstanú vo svete dve národné gastronómie:

  1. FRANCÚZSKA
  2. ČÍNSKA

Ostatnú svetovú gastronómiu Kašuba rozdeľuje do nasledujúcich skupín:

    1. Taliansko
    2. Švajčiarsko, Belgicko, Holandsko
    3. Švédsko, Nórsko, Dánsko a Fínsko
    4. Anglicko, Austrália, Nový Zéland, USA a Kanada
    5. Južná Amerika, Španielsko, Portugalsko a Kuba
    6. Nemecko, Rakúsko, Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko
    7. Bulharsko, Rumunsko, Grécko, Turecko, Juhoslávia, Albánsko, a bývalý ZSSR
    8. Arabské štáty

  1. Francúzska gastronómia
  2. V súčasnosti sa považuje za najlepšiu a najdokonalejšiu na svete. Svetové reštaurácie majú francúzskych kuchárov, na jedálnych lístkoch v celom svete prevládajú jedlá francúzskej kuchyne. Vývoj poznačili majstri – kuchári:

    1. Marie-Antoine CAREME – tvorca slávy francúzskej kuchyne,
    2. Anthelme Brillant-SAVARIN – autor diela Fyziológia chuti zdôraznil ako prvý dôležitosť chuťovej a estetickej stránky.
    3. Auguste ESCOFFIER – vynikajúci kuchár, ktorý založil slávu hotelov Ritz v Paríži, Paris v Monte Carlo, National v Luzerne, Savoy v Londýne a Adlon v Berlíne. Vyznačuje sa zdobením mís bohatým dekorom.
    4. Paul  BOCUSE. – kráľ a reformátor francúzskej kuchyne v súčasnosti. Odstraňuje mastné a ťažké jedlá a pokrmy obohacuje o zeleninu a ovocie. Je autorom diela Nová kuchyňa.

    Konzervované a mrazené potraviny sa vo francúzskej kuchyni zásadne nepoužívajú. Veľký podiel má zelenina, hydina a zverina. Veľa sa používajú morské ryby a kraby – Francúzi ho označujú ako „morské ovocie“. Z tukov používajú maslo a olej. Špecialitou sú rôzne druhy omačiek a paštéty. Každodennou prílohou sú zemiaky.

    Svoju gastronomickú vedúcu pozíciu si Francúzsko poistilo aj vo svetovom vinárstve. Je najväčším výrobcom vín na svete – ba aj najväčším dovozcom. Víno pijú miesto vody, mlieka, čaju, kávy a piva.

    V roku 1600 mních Dom Perignom objavil špeciálnu techniku na výrobu šumivých vín. Najlepšie fr. aj sv. šumivé vína pochádzajú z oblasti Champagne. Okrem vín sa vo Francúzsku destiluje aj najlepší koňak. Kráľ destilátov (vyrába ho viac ako 630 druhov) nesie meno po COGNAC vo vinárskej oblasti Charente severne od Bordeaux.

  3. Čínska gastronómia

Je to kuchyňa pre labužníkov, kuchyňa zvláštností, ale v porovnaní s francúzskou aj kuchyňa nenáročnosti v používaných surovinách. Čínske príslovie hovorí:
“Všetko, čo letí – okrem lietadla, všetko, čo pláva - okrem ponorky, všetko, čo má nohy – okrem stola, všetko, čo sa plazí – okrem človeka sa dá jesť.“

Delí sa na tri oblasti:

    1. Pekingská - gastronómia severočínskych provincií, tzv mandarínska kuchyňa s rozličnými mäsovými a zeleninovými jedlami, najznámejšia je pekingská kačica.
    2. Sečuánska – gastronómia juhozápadných provincií. V provincii sa dáva prednosť koreneným jedlám.
    3. Kantonská, šanghajská – gastronómia južných a juhovýchodných provincií. V okolí mesta Kanton sú obľúbené jedlá z morských rýb, mušlí a krabov.

Filozof Konfusius sa o jedle vyjadril, že je to prvá blaženosť a že každé jedlo sa dá pripraviť ako lahôdka.

Príprava pokrmov je časovo i pracovne náročná, lebo mäsá, hydina a ryby sa podávajú väčšinou vykostené, bez šliach a mastných častí, pokrájané na malé kúsky. Ovocie a zelenina sa pred varením krájajú na rovnako dlhé malé rezance alebo kocky. To umožňuje používanie dvoch paličiek na uchopenie jedla a jeho podávanie do úst. Väčšinou sa používajú bambusové, drevené alebo kostené paličky. Na jedenie polievok, ktorá sa podáva po mastných jedlách, používajú Číňania porcelánovú lyžičku. Kúsky mäsa a zeleniny však z polievky najprv zjedia pomocou paličiek.

Dôležitou zložkou čínskej kuchyne sú ryby, zelenina – asi 150 druhov, pripravuje sa pomerne krátky čas, takže dlhým varením sa nestrácajú vitamíny ani minerálne látky a jedlá sú chuťovo čerstvé.

Ryža dopĺňa takmer každé čínske jedlo. Upravená na rôzny spôsob môže byť ryža samo osebe jediným jedlom.

Hlavnými tukmi sú sojový olej a bravčová masť. V čínskej kuchyni sa používa sójová omáčka (ťiang-jou), bambusové výhonky (ču-sun) čierne voňavé čínske huby (mu-er).

Tradičným nápojom je čínsky čaj – vyše 100 druhov. Pridávajú sa doň sušené lístky kvetov jazmínu, citrónovníka, magnólií, ruží, kamélií a pod. Pije sa nesladený, bez mlieka, citróna alebo rumu. Pripravuje sa v terakotových alebo porcelánových kanviciach. Pije sa z malých misiek bez ušiek. Podávanie iných nápojov počas jedla je takmer neznáme. Okrem ryžového vína sa niekedy podáva aj ryžová pálenka alebo pivo. Problém alkoholizmu v našom chápaní Čína nepozná.

1. Talianska gastronómia

Dávno pred gastronomickým vzostupom francúzskej kuchyne prekvitalo kuchárske umenie v Taliansku. Dnes sa dožíva akejsi renesancie. Nie je vzorom pre správnu výživu – je ťažká, energeticky bohatá. Prevládajú pôvodné jednoduché vidiecke jedlá. Je tu bežné využitie morských rýb a rakov aj nespočetných cestovín a rôznych autopást (predjedlo z morských rýb, rakov, zeleniny a pod.). Z tukov sa využíva maslo a bravčová masť. Je tu zvýšená produkcia teľacieho mäsa, ktoré zohráva v kuchyni veľkú úlohu. V Toskánsku – na juhu Talianska, sa používa olivový olej. Poznáme najmä rozličné cestoviny –makaróny, špagety, ditali – veľké kolienka.

Najpopulárnejším talianskym jedlom je pizza. Tento slaný koláč s mäsovou, rybovou, zeleninovou ovocnou, či inou plnkou sa ako rýchle občerstvenie pripravuje pred očami zákazníkov v mnohých reštauráciách. Pôvodne bola pizza jedlom chudobných vrstiev Neapola a okolia až po 2.sv. vojne sa jej obľuba rozšírila do Európy a Severnej Ameriky. Taliansko je vinárska veľmoc - pravlasť všetkých európskych viničov a vinohradov. Sú tu biele, ružové a červené vermúty chýrnych značiek ako Barbero, Cinzano, Campari, Gancia a Martini. Sú to silne korenené vína. Z talianskych syrov je najznámejší parmezán (parmigiano).

2. Švajčiarsko, Belgicko - Holandsko

Pôvodnú kuchyňu nájdeme dnes len v horských kantónoch v centre Álp. Prevládajú v nej zemiakové jedlá v spojení s mliekom, syrom, ryžou, kukuričnou múkou a kapustou. Mäsa sa konzumuje menej. Využívajú sa najmä vnútorností.

Najväčším prínosom do svetovej gastronómie sú švajčiarske syry (Ementál) a čokoláda.

Vo vinárstve dosiahli Švajčiari primát v pestovaní hrozna vo veľkých nadmorských výškach (až 1500 m.n.m.)

V kantóne Valais môžeme v lete na konároch hrušiek vidieť fľaše. Kým sú plody ešte malé nastokne sa na ne fľaša a plody už rastú v nej. Neskôr sa stopka plodu utrhne, fľaše zo stromov sa pozbierajú a naplnia hruškovicou.

Holandsko je syrárska veľmoc s ročnou produkciou 400 tisíc ton a dlhou tradíciou. Syry z Goudy a Eidamu sa exportovali už v 12. storočí.

 

 

 

    1. Severské krajiny

Je tu vysoká úroveň živočíšnej produkcie a prímorskej polohy súčasne. Okrem morských rýb dominuje mäso, slanina, hydina, vajcia, smotana a syry. V Dánsku sa pripravujú krásne, tvarovo a farebne vyvážené obložené chlebíčky – smorrebrod a sú národným jedlom. Nahrádzajú často obed. Dáni sú veselí spoločníci a ctitelia dobrého domáceho piva. Dva najväčšie pivovary Carlsberg a Tuborg sú obchodnými podnikmi a kultúrnymi nadáciami súčasne. Ich výnosy idú len na kultúrne účely. Najznámejší destilát v Dánsku je aquavit z Aalborgu.

Pre Nórov má najväčší význam rybolov., spotreba mäsa je menšia, prevažuje baranie mäso, menej zverina a sobie mäso. K nórskym prioritám patrí destilát Linie Aquavit z Trodhjemu – pálenka po spracovaní cestuje v dubových sudoch dva razy cez rovník, zvyčajne do Austrálie a nazad. Tým vraj dostane jemnú chuť a žltkastý nádych. Na sude je napísané aj na ktorej lodi sa nápoj cez rovník plavil.

Švédska kuchyňa je zo všetkých škandinávskych kuchýň najbohatšia. Prevažujú v nej sladkosti, zmrzliny a múčniky – najmä ovocné. Do svetovej gastronómie patria hlavne švédske studené misy (švédsky studený stôl) – smorgasbord – obsahuje nespočetné množstvo rôznych lahôdok, rýb, mäsa, syrov, zeleniny, šalátov, ovocia a sladkostí. Každý sa obslúži sám, ale patrí sa pritom dodržiavať gastronomické poradie: najprv ryby, potom mäso, syry a nakoniec sladkosti. Pripravené sú aj čaje, pivo, chladené džúsy a studené mlieko.

Vo Fínsku badať vplyv ruskej a švédskej kuchyne. Sú známi prípravou dobrého chleba a obľubujú ťažké jedlá. Konzumujú sa najmä ryby, zverina, huby, lesné plody a zo zeleniny cvikla, kôpor, petržlen..

4. Veľká Británia, Austrália, Severná Amerika

Vo Veľkej Británii prevažuje pečené a grilované mäso a varená zelenina. Do každodennej stravy patria jednoduché a relatívne lacné jedlá, napr. dusené predné hovädzie mäso so zemiakmi, dusené mleté mäso so zemiakovou kašou. V medzinárodnej gastronómii natrvalo zakotvili anglické názvy ako biftek, rozbift a pod.

Rastie spotreba morských rýb, najčastejšou prílohou sú zemiaky, ryža a strukoviny. Veľmi vysoká je spotreba zeleniny, šalátov a ovocia. Príprava zeleniny je veľmi jednoduchá: zelenina sa uvarí v osolenej vode, nechá sa odkvapkať a uloží sa na tanier bez použitia tuku.

English breakfest – anglické raňajky sú veľmi výdatné a tvorí ich niekoľko chodov. Typickým nápojom je silný čaj, ktorý sa podáva s mliekom, pije sa aj cez deň, podobne ako u nás čierna káva. Najobľúbenejšími liehovinami sú whisky a džin.

Anglické pivo (beer) sa podáva vo výčapoch – puboch – len v určitých hodinách. Je nechladené a bez peny. Bežne však dostať aj pivá európskeho typu.

Obľúbeným lacným jedlom je fish and chips – kúsky tresky vyprážané v cestičku s vyprážanými hranolkami.

V centre Londýna stojí najslávnejší hotel Savoy, postavený v roku 1889 ako prvá stavba z betónu v krajine. Pre svadobčanov má nielen apartmány, salóniky, ale aj vlastnú kaplnku. Vchod do hotela je z bočnej ulice Savoy street. Je to jediná ulica v celom Anglicku, kde sa jazdí vpravo, aby autá mohli zájsť pod baldachýn hotelového vchodu.

Austrálsky kontinent je osídlený zväčša pri pobreží prevažne prisťahovalcami z Británie. Austrálčania anglickú kuchyňu obohatili o subtropickú zeleninu a ovocie. Je tu veľká spotreba hovädzieho mäsa, pri pobrežiach aj veľká spotreba morských rýb a kôrovcov.

Amerika nie je iba krajinou, kde sa ľudia živia mrazenými jedlami, konzervami alebo hamburgermi. Ich strava je aj bohatá a pestrá. Na atlantické pobrežie priniesli so sebou anglickí prisťahovalci obľubu v pečených mäsách, v povodí Mississippi – prisťahovalci francúzskeho pôvodu doniesli francúzsku kuchyňu a na pobreží Tichého oceán zdomácnelo veľa jedál španielskeho a mexického pôvodu. Po vplyve indiánskej stravy nezostali takmer ani stopy. Indiáni svoje pokrmy pripravovali z toho, čo v danom ročnom období poskytovala príroda. Výnimku tvoria Eskimáci, ktorí svoju hlavnú potravu – ryby majú celý rok a konzumujú ich dodnes v surovom stave.

V súčasnosti sú najznámejšími americkými špecialitami hamburger a hot-dog. Na vidieku sú obľúbené ako prílohy bôb, fazuľa a kukuričná kaša. Rozšírené sú pikniky v prírode, kde sa pripravuje mäso na otvorenom ohni - barbecue a zeleninové a ovocné šaláty. Práve tieto šaláty sú najväčším prínosom americkej kuchyne do svetovej gastronómie. Kombinujú sa v nich takmer všetky druhy zeleniny a ovocia, rýb a krabov, syrov a omáčok.

USA sú zároveň najväčším výrobcov a exportérom potravín.

Ameriku reprezentuje legendárna sieť reštaurácií rýchleho stravovania pod názvom McDonald´s. USA môžeme považovať aj za sídlo najväčších hotelových reťazcov:

  1. Hospitality Frachise Systems
  2. Holiday inn Worldwide
  3. Best Western International.

Vo veľkých hoteloch a prvotriednych reštauráciách sa uprednostňuje francúzska kuchyňa.

Medzi americkou a kanadskou kuchyňou nie je v podstate nijaký rozdiel.

 

5. Južná Amerika, Španielsko, Portugalsko a Kuba

Pyrenejský polostrov je samostatnou gastronomickou oblasťou, kde v strave okrem mäsa, hydiny a rýb prevláda olivový olej, cesnak, cibuľa, rajčiaky, baklažány, olivy a veľa druhov korenia. Palea – najpopulárnejšie jedlo – rizoto, ktoré sa pripravuje každý deň vo veľkých panviciach s rôznou zeleninou, ovocím, mäsom, rybami pod.

„Jedlá z jedného hrnca“ výrazne prevažujú a španielska a portugalská kuchyňa sa až na niekoľko osobitostí veľmi podobajú.

Hlavným jedlom dňa je VEČERA, ktorú tvorí veľa chodov a podáva sa až okolo 21. hodiny. Z Ameriky sa sem dostali rajčiaky, zelené papriky, chilli papričky a najmä zemiaky. Pretože Španielsko je tradičnou turistickou krajinou vo väčších reštauráciách sa varia francúzske a nemecké jedlá.

Zo španielskych vín je na prvom mieste ťažké, na obsah alkoholu bohaté dezertné víno sherry. Jeho ľahší druh, zvaný fino pijú Španieli ako aperitív, ťažší druh cream sa podáva po slávnostnom obede k zákusku alebo k tortám.

Najlepším nápojom Španielska je sangria – osviežujúci nápoj z ľahkého červeného alebo zo šumivého vína, rozriedeného sódovou vodou a ochuteného pomarančmi, citrónmi, rozličným ovocím a zosilnený pomarančovou pálenkou alebo iným likérom.

U nás sú najznámejšie výborné portugalské sardinky.

Argentína - jej bohatstvo spočíva v nespočetných stádach hovädzieho dobytka, ktoré sa po celý rok pasú voľne na pampách. Má najväčšiu spotrebu mäsa na osobu. Mäso sa väčšinou pripravuje nad ohňom (asado) alebo sa dusí v jednom hrnci ( puchero). Národným nápojom je maté, juhoamerický čaj, káva a víno.

Brazília je štát, kde sa hovorí portugalsky a je veľmi podobná stravou susednej Argentíne. Tu sa taktiež konzumuje mäso zo všetkých domácich zvierat. V povodí Amazonky sú obľúbené ryby, všade sa je ryža a fazuľa.

Kolumbia je známa ako producent výbornej kávy. Čierna káva je národným nápojom.

V Chile prevažujú španielske jedlá, veľká je spotreba hovädzieho mäsa, obľúbené pokrmy z kukuričnej múky a veľa sa korení. Chilské víno má vysokú kvalitu, burčiak, ktorý sa tu nazýva chicha, je národným nápojom.

Peru je domovinou zemiakov a rajčiakov, ktoré pôvodní obyvatelia Inkovia dlhým pestovaním dostali z pôvodnej veľkostí našich čerešní do dnešnej veľkosti a akosti. Do Európy ich po svojej druhej ceste doviezol Kolumbus, a to skôr ako neznámy kvet, než ako zeleninu. Štát má málo prosperujúce poľnohospodárstvo, exotickým zvieraťom je lama, ktorá sa chová pre mlieko a vlnu.

Ekvádor sa rozkladá na pobreží Tichého oceánu, kde stravu ovplyvňuje najmä rybolov. Vo vysokých údoliach sa chová dobytok a pestujú sa zemiaky, v džungliach pri prietokoch Amazonky prevažuje vegetariánska strava doplnená zberom plodov a lovom živočíchov.

6. Nemecko, Rakúsko, Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko

Nemecká kuchyňa nie je veľmi obdivovaná. Na juhu je pre ňu príznačná ťažká mäsitá strava, omáčky a kyslá kapusta, na severe sa pripravujú jedlá so zemiakmi, zeleninou, zápražkové omáčky a morské ryby.

V Nemecku vyšla v r. 1475 prvá kuchárska kniha v latinčine, a to 30 rokov po vynájdení kníhtlače Gutenbergom. Kniha je známa pod názvom Platina.Vojvoda Heinrich von Braunschweig v r. 1521 na pergamen napísal (alebo jeho pisár?) prvý známy jedálny lístok.

Najväčší gastronomický sviatok sveta sa každý rok koná v Mníchove. Pivársky festival OKTOBER – FEST sa tu oslavuje už od r. 1812. V 12 obrovských halách, z ktorých každá patrí inému pivovaru, sa pečú celé kusy hovädzieho dobytka, bravčového, teľacieho mäsa a hydiny. Čapuje sa silné bavorské pivo a nepretržite hrajú veľké dychové orchestre.

Viedenská kuchyňa (Rakúsko) je synonymom dobrej kuchyne. Nie je originálna, no prevzala najlepšie pokrmy bývalej monarchie (Slovákov, Čechov, Poliakov i Maďarov). Okrem hlavných druhov mias sú hojne zastúpené hydina, zverina a sladkovodné ryby. Prílohy sú halušky a žemľové knedle. Z múčnych jedál sa pripravujú kysnuté knedle a pirohy.

Dodnes tu existuje hotel Sacher, aj keď už nepatrí medzi najchýrnejšie viedenské hotely. Pripravujú tu však niekoľko jedál nesúcich meno Sacher, z nich je najznámejšia Sacherova torta.

Poľská kuchyňa má veľa svojráznych jedál väčšinou vidieckeho pôvodu. V obľube sú najmä polievky tak teplé (cviková, kapustová, rajčiaková) ako aj studené (z čerešní, jabĺk, jahôd a hrušiek) – dajú sa bežne objednať v reštauráciách. Zo zeleniny prevláda spotreba kapusty. Obľúbené sú držky, bežne sa tu konzumuje konské mäso. Veľmi obľúbené sú sladkosti.

Maďarská kuchyňa má mnoho spoločných čŕt aj názvov so slovenskou. Gulášmi, paprikášmi a palacinkami maďarská kuchyňa prerazila do svetovej gastronómie. Najdôležitejšou prísadou maďarskej kuchyne je cibuľa. Mnohí sa mylne nazdávajú, že je to mletá červená paprika. Táto však do Maďarska sa dostala asi pred 200 rokmi z Južnej Ameriky.

Z maďarských vín je najznámejšie víno kráľov - Tokaj. Veľmi vyhľadávané je červené víno Egri-bikavér a biele vína z okolia Balatonu. Z destilátov sú vyhľadávané barackovica a čerešňovica.

7. Balkánske štáty

Jedlá tu žijúcich národov sa podobajú a majú rovnaké názvy. Vyznačujú sa veľkou spotrebou zeleniny, baranieho mäsa, rýb, zemiakov, ryže, syrov, jogurtu a rastlinného oleja.

Z hľadiska výživy je vysoko hodnotená bulharská kuchyňa.. Má veľkú spotrebu zeleniny, ovocia, syrov, rýb a jogurtu – menej potravín z múky. Hlavným jedlom sú zeleninové jedlá, ku ktorým sa podáva biely chlieb. Bulharská kuchyňa má veľké množstvo zeleninových šalátov v spojení so syrom alebo jogurtom.

Krajiny bývalej Juhoslávie majú tiež veľkú spotrebu ovocia a zeleniny, v horách baraniny, na nížinách bravčové mäso a pri mori – dary mora.

Do gréckej kuchyne po stáročia okupácie prenikli turecké jedlá. Z mias prevláda baranina pripravovaná na ražni, potom hydina a hovädzie mäso. Zelenina sa podáva vo forme pestrých šalátov. V gréckej kuchyni dominuje citrón, ktorý sa tu s obľubou aj pestuje, potom sú tu veľké olivovníkové háje a vinohrady.

Krajina žije čulých turizmom, čo sa prejavuje v šírení jedál francúzskej proveniencie.Za pravou gréckou kuchyňou je potrebné zájsť do malých vinárničiek, odkiaľ počuť buzuki – typickú grécku mandolínu. Gréci majú večeru až okolo 21. h,. Obed býva výdatný, keďže po ňom nasleduje siesta. Najbežnejším stolovým vínom je kokkineli, kráľom destilátov je 7-hviezdičkový koňak Metaxa.

8. Arabské štáty

Spoločným znakom kuchýň krajín od Bosporu po Indický oceán je veľká spotreba baranieho mäsa., za ním nasleduje kozie mäso a hydina. Bravčové mäso korán a talmud zakazujú, preto sa strava začína dopĺňať hovädzím mäsom. Mäsá sa väčšinou dusia, ale rozšírená je príprava aj na otvorenou ohni pod názvom kebab. Práve z Turecka a Orientu sa tento spôsob prípravy jedál rozšíril aj do Európy.

V Turecku je obľúbenou prílohou ryža. Zo zeleniny najmä rajčiaky a baklažány, korení sa čiernym a novým korením, mletou červenou paprikou, škoricou, cesnakom, kôprom a mätou piepornou.

Gastronomickou výnimkou je Izrael – národ sa tu tvorí postupne z rôznych emigračných prúdov. Izrael je štát, kde sa prísne dodržiavajú rôzne náboženské predpisy, je veľkým výrobcom a dovozcom hydiny a ovocia.

Kolíska dnešnej civilizácia je na území medzi Eufratom a Tigrisom – Irak.Tu ľudia po prvýkrát začali obrábať pôdu a pestovať obilie. Poľnohospodárska výroba je tu oddnes na vysokej úrovni. Okrem obilovín sa pestuje kukurica, ryža, zemiaky a datle.

Najľudnatejší moslimský štát je Pakistan. Prísne sa tu dodržiavajú pravidlá koránu – zákaz jesť bravčové mäso a piť alkohol. V spotrebe prevažuje baranie mäso a hovädzie, hydina a z príloh ryža.

Jeden z najobľúbenejších nápojov na svete – KÁVA – pochádza z Arábie, dnešného Jemenu. Tu sa už v 5. storočí pripravovala pre pútnikov idúcich do Mekky. Korán zakazuje pitie alkoholu, preto káva sa stala i nazýva sa vínom moslimov. Príprava arabskej kávy je dlhým obradom. Začína sa tým, že sa najprv zelené kávové zrnká opražia a nechajú vychladnúť. Potom sa potlčú v mažiari a nasypú sa do horúcej vody v kanvici. Do kávy sa často pridáva aj niekoľko rozdrvených zŕn východoázijského korenia – kardamónu. Na odstránenie kávovej usadeniny sa káva prelieva do inej kanvice.

 

 

 

 

 

 

 

 

HOTELY A UBYTOVACIE ZARIADENIA

Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 125/95 Z.z. o kategorizácií ubytovacích zariadení a klasifikačných znakoch definuje ubytovacie zariadenie takto:

„Verejné ubytovacie zariadenie je objet, priestor alebo plocha, kde sa verejnosti poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie a s ním spojené služby.“

Názov hotel pochádza z latinského pomenovania hostinca. Francúzi z pôvodne latinského pomenovania hostinca prevzali názov hotel na označenie šľachtického domu. Ďalší vývoj názvu smeroval k označeniu budovy, kde bola ubytovaná verejnosť.

Termín hotel sa v súvislosti s rozvojom CR a budovaním ubytovacích zariadení rozšíril do celej Európy a prakticky do celého sveta, najmä do krajín, kde sa hovorí francúzsky, anglicky, nemecky, západnými slovanskými jazykmi, románskymi a ugrofinskými.

WTO - Svetová organizácia turizmu (World Turism Organization) definuje hotel takto:

„Hotel je verejnosti prístupné ubytovacie zariadenie s najmenej 10 izbami pre hostí, ktoré za úhradu poskytuje prechodné ubytovanie a služby s tým spojené.“

Klasifikácie hotelov:

  1. podľa doby prevádzky:
  2. podľa umiestnenia
  3. Podľa veľkosti (v Európe)
  4. podľa určenia
  5. Medzi hotelmi sú rozdiely v technickej základni (charakter zariadenia, počet izieb, vybavenie ubytovacieho priestoru), v rozsahu poskytovaných stravovacích a doplnkových služieb, ako aj rozdiely v kvalitatívnej úrovni poskytovaných služieb. Existujú aj ubytovacie zariadenia, ktoré sa nazývajú PARAHOTELOVÉ, t.j. ubytovania, ktoré do hotelového typu nemožno zaradiť.

    Ubytovacie zariadenia hotelového typu:

    - hotel, motel, botel, penzión – len u nás, no vo svete sa považuje za parahotelové zariadenie.

    Ubytovacie parahotelové zariadenia:

    KLASIFIKÁCIA UBYTOVACH ZARIADENÍ V ZAHRANIČÍ

    V súčasnosti neexistuje jednotná klasifikácia ubytovacích zariadení, platná vo všetkých krajinách sveta. Odborníci presadzujú rozdielne názory na celoplošnú aplikáciu kategorizácie v štáte. Vo vyspelých krajinách majú významné zastúpenie hotely medzinárodných spoločností (reťazcov), pričom je známe, že majú vlastnú kategorizáciu a vo svojich interných manuáloch i precízne stanovenú klasifikáciu. Obsahuje aj požiadavky na úroveň poskytovaných služieb a postupy, ako sa k tejto úrovni dopracovať.

    V Krajinách, kde sa uskutočňuje transformácia ekonomiky je úroveň služieb CR, teda aj ubytovacích nedostatočná. Musia preto existovať nástroje, ktoré budú nútiť splnenie kritérií od poskytovateľov služieb. Týmto nástrojom môže byť právna norma kategorizácie a klasifikácie ubytovacích zariadení. Niektoré významné cestovné kancelárie (touroperátori) vychádzajú v ústrety klientom a snažia sa zjednodušiť problémy v rozdielnosti hotelov a hotelových spoločností v úrovni poskytovaných služieb. Uvádzajú pritom vlastnú klasifikáciu, resp. vlastné hodnotenie kvality ubytovacích zariadení. Je preto dôležité sa oboznámiť najmä s pravidlami platnými v hlavných turistických destináciách.

    NEMECKO

    V Nemecku nie je žiadna klasifikačná norma hotelov, ani oficiálne označovanie hviezdičkami, či iným označením, ktoré by bolo súčasťou turistických sprievodcov. Touroperátori však vydávajú svoju vlastnú publikáciu s klasifikáciou prijímanou ich centrálnymi predstaviteľmi, ktorá sa týka turistických ubytovacích zariadení určených pre prázdninové rodinné ubytovanie.

    DÁNSKO

    Ani tu nie je oficiálna klasifikácia hotelov. Podobne ako v Nemecku existuje tu sprievodca, ktorý pomáha pri výbere ubytovacích zariadení.

    BENELUX

    V krajinách Beneluxu existuje klasifikácia, ktorou sú hotely zaradené do 5 kategórií: Niektoré ubytovacie zariadenia však kategórii nepodliehajú – napr. ubytovacie zariadenia na vidieku. V Belgicku však existuje oficiálny knižný sprievodca, ktorý vydáva úrad CR na uľahčenie prehľadu pri výbere miest pre účastníkov vidieckeho turizmu a agroturizmu. V Holandsku sa hotely kontrolujú a preklasifikovávajú pravidelne každé dva roky.

    TALIANSKO

    Hotely sú zaraďované do 5 kategórií. Hlavným problémom sú však veľké rozdiely medzi kvalitou poskytovaných služieb tej istej kategórie.

    ŠPANIELSKO

    Ubytovacie zariadenia sú zatrieďované do 5 kategórií. Problémom však zostáva porovnateľnosť jednotlivých kategórií s európskym štandardom (napr., tri hviezdičky v Španielsku zodpovedajú dvom vo Francúzsku).

    PORTUGALSKO

    Hotely sa zatrieďujú do 5 kategórií, jednohviezdičkové prakticky neexistujú.

    FRANCÚZSKO

    VO Francúzsku legislatíva rozoznáva hotely pre potreby CR, ktoré podliehajú kategorizácií a členia sa do 6 kategórií, ďalej tiež hotely nepodliehajúce kategorizácií, označené ako „DE PREFECTURE“, ktoré podliehajú miestnej samospráve.

    Ostatné ubytovacie zariadenia -ubytovanie v súkromí, v ubytovniach a pod. sú zatrieďované do 3 kategórií. Vo Francúzsku sú veľmi rozšírené kempy. Francúzska legislatíva rozlišuje kempy:

    voľné, uzavreté, obecné a súkromné

    Kempy sa zaraďujú od 1 do 4 hviezdičiek, existujú však aj kempy veľmi komfortné.

    GRÉCKO

    Legislatíva tu rozlišuje 6 kategórií hotelov a bungalovov. Ubytovanie v súkromí kategorizácií nepodlieha.

    VEĽKÁ BRITÁNIA

    Anglickou bolo prvou krajinou, ktorá si uvedomila potrebu právne upraviť služby ubytovacích zariadení. Už v roku 1604 bol v Anglicku prijatý zákon, ktorý kvalifikoval služby hostincov v rozsahu: „...poskytovať prístrešie, stravu a ubytovanie pocestným, nie však zábavu a opíjanie.“ V Londýne v roku 1838 bol vybudovaný prvý hotel pri železničnej stanici a nazvali ho Victoria. V 19. storočí Angličania cestujúc do svojich početných kolónií, budovali v nich hotely, ktorých názvy súviseli s miestami blízkymi Britom – Britanic, London, Windsor a pod.

    Anglicko je tiež krajinou, kde vzniklo v roku 1896 Združenie pre poskytovanie ľudového odpočinku a občerstvenia. Toto združenie bolo prvou organizáciou, ktorá vo svojich ubytovacích zariadeniach zaviedla jednotný systém riadenia, pravidelnú inšpekciu, pevné a primerané ceny.

    Klasifikácia tu v súčasnosti existuje vo všetkých typoch ubytovania. Táto klasifikácia bola zavedená Turistickou národnou centrálou. Hotely, motely a hostince, t.j. zariadenia poskytujúce ubytovanie a raňajky sa zatrieďujú do 5 kategórií od 1 do 5 koruniek. Zariadenia vybavené na prenájom sa označujú 1 až 5 kľúčmi. Toto triedenie môže byť prípadne ešte doplnené stupňom osobitného ocenenia .

    ÍRSKO

    Írska hotelová legislatíva rozlišuje hotely s reštauráciou a hotely bez reštaurácie. Tieto zariadenia sú zaraďované do 5 kategórií. Hotelové izby, ktoré sú označené emblémom zeleného štvorlístka zodpovedajú určitým kritériám – teplá a studená voda, WC, televízna miestnosť a jedáleň. Tieto zariadenia sú uvádzané v publikovaných sprievodcoch vydávaných turistickou centrálou. Predmetom klasifikácie v Írsku sú tiež kempy, ubytovne, farmy, vidiecke ubytovne a chaty.

    Základné typy hotelov v medzinárodnom turizme

    Niektoré typy hotelov sa nachádzajú v rôznych krajinách. Nemožno však zabudnúť, že v každej krajine , najmä v menších hoteloch, sa charakteristické znaky danej krajiny prejavujú vo vonkajšom alebo vnútornom dizajne, v manažmente alebo aspoň v gastronomickej ponuke hotela.

    VEĽKÁ BRITÁNIA

    Ubytovacie zariadenia tu majú svoje špecifiká. Tieto vyplývajú z určitého samostatného vývoja, tiež tradícií, ktoré sú pre túto oddelenú časť Európy, na britských ostrovoch, typické.

    Ubytovanie tu poskytujú hotely, farmárske domy, kempy a karavaningy.

    Hotely sú v britskom chápaní zariadenia s počtom nižším ako 10 izieb, ako poskytujú ubytovacie, stravovacie a doplnkové služby. Označujú sa korunkami v poslednej dobe aj hviezdičkami. Najnižšie označenie je jedna korunka = 1 hviezdička, najvyššie označenie je 5 hviezdičiek = 6 koruniek. Hviezdičky predstavujú svetové hodnotenie, korunky sú typicky britské.

    Medium Tariff Hotels – sú v centre mesta, orientujú sa na turistov, víkendových a kongresových hosťov. Majú strednú cenu, zodpovedajúcu strednej úrovni.

    High Tariff Hotels – veľkokapacitné hotely (100 a viac izieb). Poskytujú široký sortiment stravovacích, ubytovacích, tiež sekretárske služby a kongresové.

    Country House Hotels – sú v pokojnom prostredí, najmä na vidieku. Majú rekreačný charakter. Poskytujú široký sortiment služieb – z doplnkových najmä rekreačného charakteru – športové, zábavné apod.

    Budged Hotels sú moderné, racionálne vybudované a striedmo zariadené. Ch cena je pomerne nízka (asi o tretinu v porovnaní s priemerom)

    Golf Hotels zameriavajú sa na hostí, ktorí hrajú golf. Preto sú vybudované v blízkosti golfových ihrísk.

    B and B Hotels (znamená bed and breakfest = posteľ a raňajky). Názov vystihuje rozsah služieb. Zodpovedá tomu aj cena.

    Parahotelové zariadenia

    Farm-House Area sú komplexy v prírode na vidieku na účely vidieckeho turizmu.

    Self-Catering Flats sú zariadené byty s kuchyňou.

    Guest House sú zariadené domy, ktoré sa nachádzajú priamo v centrám turizmu.

    Kemping poskytuje ubytovanie v dlhodobo upevnených stanoch alebo stanoch , ktoré si hosť prinesie. Kempy sú vybavené elektrickými a plynovými prípojkami, teplou a studenou vodou.

    Karavaning je, vzhľadom na klímu, veľmi rozšírený, umožňuje ubytovanie hostí dlhšiu dobu než v kempoch. Vybavenie je podobné ako v kempingoch.

    USA

    Rozvoj hoteliérstva tu rýchlo napredoval v 19. storočí. Išlo o hotely, ktoré boli na európske pomery priam gigantické. Americké hotely mali v tom období kapacitu 300 až 700 hostí. Pôvodná cenotvorba za ubytovacie služby zahrnovala i stravovacie služby. Hostia si v stanovených hodinách formou tzv. Bufetových stolov sami brali podľa chutí z pripravených mís. Pomerne rýchlo však do USA prenikol európsky systém , t.j. pevná cena za ubytovacie služby. Jedlá a nápoje sa platili samostatne.

    Convention Hotels (konvenčne, kongresové) sú typické veľkokapacitné hotely v americkom chápaní (s 1000 až 2000 izbami), veľkým počtom reštaurácií, kongresových a banketových sál, obchodnými centrami a veľkým počtom osobných služieb(kaderníctvo, fitnes ap.)

    Resort Hotels (rekreačné) – často sezónne hotely v pokojnom prostredí určené na oddych a relax.

    Suburban Hotels (predmestské) sú na lacnejších predmestiach s „menšou“ kapacitou od 250 – 500 izieb).

    Aiport Hotels – existujú od 60tych rokov minulého storočia. Sú určené aj pre cestujúcich, ktorí pre nevhodné poveternostné podmienky nemohli odletieť.

    Moderately Priced Properties (zariadenia za miernené ceny) poskytujú štandard, ale bez mimoriadneho luxusu.

    Bed and Breakfest – podobné ako vo V. Británií, kde majú svoj pôvod.

    All Suite Hotels (apartmánové hotely) poskytujú služby dovolenkárom i obchodným cestujúcim. Sú to samostatne zariadené bytové apartmány.

    Historic Inns or Hotels (historické ubytovacie hostince alebo hotely) vybudované sú pred rokom 1930

    Motels existujú od 50tych rokov 20. storočia. Nachádzajú sa vo vstupných častiach ciest, pri cestách a autostrádach. Parkovanie auta je zabezpečené priamo pred vchodovými dverami do izby motela.

    Geriatric Care Facilities (geriatrické opatrovateľské zariadenia)sú komplexy zariadení - apartmánové byty – s reštauráciami, obchodmi, bankou, knižnicou, spoločenskými, športovými a rekreačnými zariadeniami.