EKONOMIKA MEDZINÁRODNÉHO TURIZMU
MT vznikol ako dôsledok medzinárodnej územnej deľby práce, ktorá sa začala rozvíjať ako dôsledok nerovnomerného rozmiestnenia poťenciálu krajiny pre CR.
MT charakterizujeme ako rozšírenie dvoch hl. stránok CR - POHYBU a POBYTU za hranice určitého štátu, ktorými sa rozvíjajú aj ekonomické funkcie CR.
Členenie MT (je totožné s členením z hľadiska vplyvu na platobnú bilanci
u štátu):AKTÍVNY ZAHRANIČNÝ CR - pôsobí podobne ako vývoz tovaru, ide o "neviditeľný" export, pri ktorom tovar ani služby neprekračujú hranice štátu, ale spotrebitelia (účastníci CR) prichádzajú na územie krajiny sami a tu tovary spotrebúvajú.
PASÍVNY ZAHRANIČNÝ CR - je totožný s ekonomickým efektom dovozu tovaru ide o "neviditeľný! vývoz. Opäť v skutočnosti dovoz tovaru do krajiny spotrebiteľa nevzniká, lebo ten ho spotrebúva v navštívenej krajine.
TRANZITNÝ ZAHRANIČNÝ CR - je to prejazd účastníkov zahraničného CR cez územie určitého štátu. Prejazd je zároveň limitovaný časom. Pre ekonomiku tranzitného štátu má rovnaké účinky ako aktívny ZCR.
Medzinárodný turizmus a platobná bilancia štátu
Pohyb účastníkov CR cez hranice je sprevádzaný aj pohybom platobný
ch prostriedkov. Tento pohyb sa vyjadruje v sústave platobných bilancií.PLATOBNÁ BILANCIA štátu je vzťah medzi súčatom peňažných príjmov prichádzajich do určitej ekonomiky zo zahraničia a súčtom peňažných výdajov do zahraničia.
PB na jednej strane tvoria PRÍJMY z AZCR, pričom pasívnu stránku reprezentujú výdaje na PZCR. Rozdiel oboch stránok platobnej bilancie ZCR tvorí AKTÍVNE, PASÍVNE ALEBO VYROVNANÉ SALDO.
Príjmy zo ZCR rastú vo svetovom meradle rýchlejšie ako príjmy z exportu tovaru. Pre jedny krajiny znamená rast príjmov, pre iné rast výdajov. na ZCR. Existujú krajiny s tradične vysokým saldom bilancie ZCR (Belgicko, Holandsko, Dánsko, Nemecko. Na druhej strane sú krajiny s vysoko aktívnym saldom: Francúzsko, Taliansko, Švajčiarsko, Rakúsko. Medzi krajiny s aktívnym saldom donedávna patrila aj SR, ktorá si však v rokoch samostatného postavenia veľmi v tejto oblasti pohoršila.
Vzťah ZCR a ZAHRANIČNÉHO OBCHODU
- posudzovať sa dá priamo a nepriamo. V rámci AZCR sa realizuje spotreba za vymenené devízové prostriedky. Táto spotreba má rovnaký ekonomický efekt ako vývoj v zahraničnom obchode. Oproti nemu má však aj výhody:
- dochádza k realizácií devízových prostriedkov za služby, ktoré väčšinou nemôžeme vyviesť,
- pri spotrebe v rámci AZCR sa realizuje tovar, ktorý by sa inak nevyviezol,
- AZCR predstavuje v určitom zmysle zastupuje aj PRIAMY EXPORT, aj keď sa vo všeobecnosti považuje za nepriamy export.
AZCR má na zahraničný obchod aj priamy vplyv. Môže teda vyvolať aj priamy export tovaru tým, ako si účastníci AZCR napr. obľúbia určitý druh tovaru počas svojho pobytu v navštívenej krajine a budú ho žiadať aj na ich domácom trhu (pivo, víno ap.). AZCR môže dokonca priamo ovplyvniť aj dovoz tovaru, ak určitá časť účastníkov sa drží spotreby výrobkov svojich t
radičných značiek a vyžaduje ich aj počas pobytu v navštívenej krajine. (tabakové výrobky ap.).Devízové a platobné prostredky v medzinárodnom turizme
DEVÍZOVÉ PROSTRIEDKY - sú tie, ktoré možno použiť na vyrovnanie zahraničných záväzkov. Rozoznávame: valut
y, devízy, zlato a cenné peniaze.VALUTY - peňažné prostriedky v cudzej mene vo forme bankoviek, štátoviek a obežných mincí.
DEVÍZY - peňažné prostriedky v cudzej mene, ktoré sú na účtoch domácich alebo zahraničných peňažných ústavov, alebo s ktorými možno nakladať na základe zahraničných paltobných dokumentoch.. Sú to: cestovné šeky, cestovné akreditívy, úverové listy (karty), osobné a bankové šeky. Platobným prostriedkom je aj VOUCHER.
VOUCHER je poukážka na služby (nie devízový prostriedok). Za služby si vlastník voucheru - účastník CR zaplatil vo svojej CK. Voucher ho oprávňuje čerpať služby prostredníctvom tej CK, v ktorej bol vystavený. V. je formou de facto úverového styku medzi partnermi v medzin. turizme.
Obchod s devízovými prostriedkami
- zahrňuje všetky druhy operácií, týkajúce sa platobného styku so zahraničím. Súčasťou je aj ZMENÁRENSKÁ ČINNOSŤ. S devízpovými prostriedkami môžu obcodovať devízové peňažné ústavy (banky, sporiteľne so sídlom v tuzemsku) , ktoré majú povolenie na obchodovanie s d
evízovými hodnotami a na prevádzku platobného styku so zahraničím. Podľa osobitným predpisom môže Národná banka SR daž povolenie na obchodovanie s devízovými prostriedkami aj fyzickým al. právnickým osobám, hlavne v zmenáren. činnosti.Obchod s devízami realizujú:
- devízové banky
- devízové miesta (CK, hotely ap.)
Devízová príslušnosť osôb
V MT má toto vymedzenie praktický význam, najmä pokiaľ ide o práva a povinnosti pri používaní devíz. prostriedkov.
Osoby teda delíme:
- devízoví tuzemci: sú fyzické osoby, ktoré majú bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku zdržujú najmenej 1 rok, tiež občania, ktorí sa so súhlasom slov. orgánov zdržujú v zahraničí. Patria sem aj právnické osoby, ktoré v tuzemsku majú svoje sídlo.
- devízoví cudzozemci sú všetky ostatné fyzické a právnické osoby, ktoré nepatria do skupiny devízových tuzemcov.
Práva a povinnosti sa týkajú: dovozu a vývozu devízových prostriedkov, ponukovej a ohlasovacej povinnosti, možnosti zriadenia devízových účtov.
V poslednom období sa podmienky postatne zlepšíli aj na SR.
Kurzy v medzinárodnom turizme
V súvislosti s rozvojom MT vznikajú povinnosti úhradu záväzkov a povinností s účasti občanov na CR. Ceny tovaru a služieb v každej krajine sú vyjadrené v peňažných - menových jednotkách príslušnej krajiny a pri vzájomnej výmene je potrebné ich porovnávať.
Vzájomné porovnávanie sa vyvíjalo od menovej parity vychádzajúcej z obsahu menového kovu - zlata k menovej parite.
MENOVÁ PAERITA - je základom menového kurzu. Je to pomer, na základe ktorého sa uskutočňuje výmena peňaž. jednotiek.
KURZ MENY vyjadruje koľko domácich menových jednotiek predstavuje jedna cudzia menová jednotka a naopak. Menový kurz je stále kolísavý a ovplyvnuje ho hlavne dopyt a ponuka po tej- ktorej mene.
V súčasnej dobe äsi 10 rokov nie je
kurz na SR stanovená zákonom. Existuje len kurz devíz a valút.KURZ DEVÍZ sa používa pri nákupe a predaji bezhotovostným stykom. KURZ VALÚT - pri hotovostnom styku. Kurz valút je obyčajne nižší ako kurz devíz. Kurzové lístky zberejňujú denne médiá.
Okrem oficiálneho kurzu v niektorých krajinách existuje aj ČIERNY KURZ a ČIERNY TRH.