Predmet a definície turizmu

Termíny TURIZMUS A CESTOVNÝ RUCH

Turizmus – podľa Slovníka cudzích slov zn. historické, zastaralé pomenovanie turistiky.

Neskôr objavujeme jeho výraz vo francúzskom slove „le tour“ (okružná, dlhá cesta), resp. v slove „retour“. Turizmus má však najbližšie k anglickému slovu „tourism“. Z uvedeného vyplýva, že pojem turizmus internacionalizovaný výraz. Slovenským synonymom je dvojslovný termín CESTOVNÝ RUCH. Turizmus ako odborný termín sa používa v krajinách západnej Európy, pre Slovensko, Česko ako aj iné krajiny strednej a východnej Európy je zaužívanejší termín cestovný ruch.

Turistika ako termín má však svoje špecifiká pri označovaní vymedzených okruhov, ktoré do rámca turizmu, resp. CR začleňujeme. Turistiku Krátky slovník cudzích slov vysvetľuje v dvoch významoch:

  1. Je to cestovanie s rekreačným, poznávacím cieľom

  2. Je to druh športu, vykonávaného obyčajne chôdzou.

Na označenie subjektu CR – teda osoby alebo skupiny osôb vystupujúcich ako spotrebiteľa produktu CR nemôžeme všeobecne používať termín turista.

Všeobecné pomenovanie účastník, klient alebo hosť sa musí významovo odlišovať od pojmu turista tak, aby spĺňalo v podstate uvedené dva významy. Musí teda ísť o osobu, ktoré cestuje alebo robí pešiu turistiku, je v pohybe a nezdržuje sa na jednom cieľovom mieste.

Definície CR:

  1. Hermann von Schullard , r. 1910: „CR je súhrnom operácií, hlavne ekonomickej povahy, ktoré sa priamo vzťahujú na vstup, pobyt a pohyb cudzincov mimo alebo vnútri určitej krajiny, mesta alebo regiónu.“

  2. S.Hunziker a K. Krapf hovoria o CR ako o súhrne vzťahov a fenoménov, vznikajúci pri cestovaní a pobyte, ktorí svoj pobyt neodôvodňujú vytváraním stáleho bydliska ani zárobkovými aktivitami.

  3. C.Kaspar: „CR je súhrn vzťahov a javov, ktoré vyplývajú z cestovania alebo pobytu osôb, pričom miesto pobytu nie je hlavným ani trvalým miestom bývania a zamestnania.

  4. A. Wahab: CR predstavuje ľudské aktivity, ktoré vytvárajú spojenie medzi ľuďmi bez geografických hraníc štátov. Zahrnuje dočasné premiestnenie ľudí do iného regiónu, krajiny alebo kontinentu s cieľom uspokojiť ich rozličné potreby.

    5. Uvedené definície obsahovo vyjadrujú tieto základné znaky CR:

    1. je to dočasná zmena trvalého pobytu účastníka CR v inom konkrétnom prostredí,

    2. zmena sa uskutočňuje za účelom oddychu, rekreácie, poznávania, zážitkov,

    3. zmena sa deje výlučne vo voľnom čase.

 

 

DRUHY TURIZMU A FORMY TURIZMU

Názory na odlíšenie druhov a foriem CR je rôznorodé. Autori sa nezhoduje v termínoch a začleňujú pod ne jednotlivé druhy či formy úplne naopak.

Napríklad Michal Gúčik hovorí o druhoch CR takto:

„ Ak za základ posudzovania CR vezmeme motiváciu (ciele, pohnútky účasti) jeho účastníkov, t.j. účel, za ktorým cestujú a pobývajú prechodne na cudzom mieste, potom hovoríme o druhoch CR.“

K formám M. Gúčik podáva nasledujúce vysvetlenie:

„Ak za základ posudzovania CR vezmeme rozlične príčiny, ktoré ho ovplyvňujú, a dôsledky ktoré prináša, hovoríme o formách CR.“

Ak tomu teda rozumieť, keď príčinu, resp. odpoveď na otázku: „Prečo?“ nachádzame práve pri štúdiu motívov účasti.

Podobné nejasné rozlíšenie foriem a druhov nachádzame aj u C. Kaspera.

Iní autori (Kolektív: Služby a CR, Sprint, Bratislava 1999) hovoria o formách CR nasledovne:

„Každý súbor potrieb má určitú svoju charakteristiku, ktorá sa premieta v osobitných požiadavkách pre dosiahnutie daného úžitkového efektu. Ten je rozhodujúcim činiteľom, podľa ktorého rozlišujeme jednotlivé formy CR. Formy CR vystihujú teda vlastnú podstatu CR, spôsob jeho realizácie, požiadavky účastníkov i organizátorov pri zabezpečení služieb a uspokojovaní potrieb.“

Z týchto definícií môžeme odlíšiť formy od druhov CR takto:

FORMA je organizačné opatrenie, ktoré sa uskutočňuje

Pre rozlíšenie foriem navzájom je určujúca funkcia, ktorú plnia, resp. ktorá pri kombinácii niekoľkých foriem prevláda.

DRUH je súhrnom predmetov, javov alebo procesov, ktoré majú rovnaké podstatné znaky. Autori pri definíciách CR tiež hovoria „..o súhrne...“, teda v tomto prípade na odlíšenie druhov nebude určujúcou prevládajúca funkcia, význam alebo poslanie CR, ale druhy musíme chápať v širšom význame , kde určujúce budú znaky:

 

 

 

DRUHY CESTOVNÉHO RUCHU

 

Podľa týchto základných znakov odlišujeme DRUHY CESTOVNÉHO RUCHU takto:

  1. PODĽA MIESTA REALIZÁCIE

  1. Domáci - je realizovaný pre domáceho účastníka na území vlastného štátu

  2. Zahraničný – medzinárodný :

ba) zahraničný aktívny CR= príjazdový (incoming, inbound tourism) je realizovaný pre zahraničných účastníkov na území nášho štátu. Pre ekonomiku predstavuje prínos, nakoľko účastníci platia v konvertibilnej mene, takže z hľadiska platobnej bilancie predstavuje aktívum.

bb) zahraničný pasívny CR - = výjazdový(outgoing, outbound tourism) je organizovaný za účelom vycestovania našich občanov do iného štátu. Pre podnikateľské subjekty predstavuje výdavky spojené s úhradou za služby ktoré sa platia taktiež v konvertibilnej mene. Z hľadiska platobnej bilancie predstavujú pasívum

bc) tranzitný so znakmi aktívneho ZCR sa spája s prejazdom územia určitého štátu, nezahrňuje pobyt a je obmedzený len na niekoľko hodín.

  1. PODĽA DĹŽKY ÚČASTI

    1. krátkodobý – je charakterizovaný pobytom do troch dní (najviac 2 prenocovania) Táto dĺžka nie je ustanovená univerzálne pre všetky štáty.

    2. Dlhodobý – predpokladá pobyt dlhší ako 3 dni najviac však 6 mesiacov

3. PODĽA SPOSOBU ORGANIZÁCIE:

Neorganizovaný – individuálny cestu a pobyt si zabezpečuje účastník, resp. rodina sama. Cestuje taktiež účastník samostatne, alebo najviac rodina.

Organizovaný – skupinový, cestu a pobyt zabezpečuje organizácia, najmä cestovné kancelárie, resp. iní organizátori (zamestnávateľ) a na pobyte (zájazde) sa zúčastňujú formálne, resp. neformálne vytvorené skupiny účastníkov.

4. PODĽA SPOSOBU ÚHRADY NÁKLADOV:

otvorený = komerčný CR – v plnom rozsahu je hradený z individuálnych kúpnych fondov občanov,

viazaný = sociálny CR- úhrada je doplňovaná zo spoločenských fondov (príspevky nemocenského poistenia na kúpeľnú liečbu).

 

 

 

FORMY CESTOVNÉHO RUCHU

Formy sa zameriavajú na uspokojovanie určitých konkrétnych potrieb účastníkov CR. Majú špecifikovaný charakter a od ostatných potrieb sa odlišujú špecifickými znakmi. Jednotlivé formy kladú zvláštne požiadavky na spôsob realizácie a zabezpečenie služieb čo do rozsahu, obsahu a kvality.

FUNKCIONÁLNA KLASIFIKÁCIA FORIEM CR

Pri rozlišovaní foriem sa dôraz kladie vždy na určitý prvok, hlavne však na motívy účasti a funkciu, ktorú ten – ktorý spôsob účasti plní. Preto na odlíšenie -klasifikáciu foriem CR využijeme prevládajúce funkcie, ktoré účasť na CR napĺňajú významom a poslaním.

1. REKREAČNÝ CR (recreation - rekreácia = osvieženie, oddych)

- predstavuje najrozšírenejšiu formu účasti obyvateľstva na CR vo vhodnom prírodnom prostredí (horské, pri vode – morské ap.) kde formou oddychu pohybu a zábavy sa uskutočňuje proces reprodukcie fyzických a duševných síl človeka. Využívajú sa najmä priaznivé účinky prírodného prostredia (klímy, vzduchu, vody, vegetácie ap. Na regeneráciu telesných a duševných síl človeka.

Podľa pôsobenia prírodných činiteľov rozlišujeme:

a) prímorský, plážový turizmus – spolupôsobením morskej vody, vzduchu, slnečného žiarenia a pláže sa dosahujú veľmi priaznivé regeneračné účinky a predovšetkým dochádza ku kompenzácií každodenných stereotypov a pracovného zaťaženia.

b) podhorský a horský – priaznivo spolupôsobia vzduch, členité, čisté a pokojné prostredie

Zábavný turizmus - jeho hlavnou činnosťou je hra, ktorá plní kompenzačnú funkciu samostatne bez výraznejšie spolupôsobenia prírodných činiteľov.

 

Prímestská rekreácia – organizuje sa v prírodnom prostredí v blízkosti miest, priemyselných a sídelných organizácii. Ide o krátkodobý druh CR, víkendový v relatívne kratšej časovej dostupnosti (dojazd do 1 hodiny). Táto forma bola pri obmedzených možnostiach cestovania v bývalej CSFR veľmi obľúbená – chalupárenie a chatárenie.

Do rekreačného turizmu, so značnou prevahou rekreačnej funkcie CR, môžeme zahrnúť všetky činnosti, ktoré majú PREVAHU RELAXÁCIE, ako kompenzačného faktora pracovného zaťaženia. Preto v najširšom zmysle mnohí autori tu zaraďuje aj metódy relaxácie, napr. čítanie, sledovanie rozhlasových a televíznych relácií, návštevy kín, divadiel a iných spoločenských, kultúrnych a športových podujatí.

V užšom zmysle REKREÁCIU chápeme ako PREVENTÍVNO – ZDRAVOTNÚ zložku životného režimu človeka, ktorú charakterizujú činnosti odohrávajúce sa v takom prostredí, ktoré umožňuje a napomáha fyzickému zotaveniu a psychickému uvoľneniu. Škála rekreačných aktivít je v tomto poňatí veľmi široká a patria sem aj pracovné činnosti odlišné od tých, ktoré vykonávame v zamestnaní.

V najširšom poňatí pojmu rekreácia sa prelínajú druhy medzinárodného turizmu s domácim CR (Antonín Franke: Rukověť CR, str. 32)

 

2. KULTÚRNO – POZNÁVACÍ TURIZMUS (cultural tourism)

Je prostriedkom zvyšovania spoločenskej, kultúrnej odbornej a všeobecnej vzdelanostnej úrovne človeka, a to poznávaním kultúrnych, historických, umeleckých a spoločenských pamiatok a hodnôt, ktoré ľudstvo po stáročia vytvorilo. Stáva sa prostriedkom výchovy jedinca i národa k národnému povedomiu, k úcte k histórii, kultúrnym pamiatkam a tradíciám.

Podľa toho, s čím, resp. čím sa účastníci kultúrno – poznávacieho turizmu oboznamujú ho rozdeľujeme na :

    1. PREHLIADKY staviteľských a architektonických pamiatok svetského a sakrálneho umenia doma i v zahraničí hrady, zámky, kaštiele, katedrály, kostoly, divadlá, múzea).

    2. Prehliadky umeleckých diel slávnych majstrov (galérie, obrazárne, interiéry stavieb)

    3. Prehliadky kultúrnych pamiatok a zariadení (mestské historické jadrá

    4. NÁVŠTEVY kultúrnych predstavení a spoločenských udalostí (festivaly, slávnosti, výstavy, predstavenia, koncerty

    5. Prehliadky prírodných zaujímavostí (jaskyne, pohoria, vodopády, púšte, atraktívne prírodné útvary, ZOO, safari, arboretum). Tieto formy sú spojené aj s pešou turistikou.

    6. RELIGIÓZNY TURIZMUS (kléroturizmus), resp. náboženský turizmus. Orientuje sa na:

Pôvodne veľmi skromné ubytovacie a stravovacie služby pre účastníkov tejto formy turizmu už podliehajú potrebám zvyšovania štandardu služieb, ktoré sú bežné v iných formách.

Kultúrny CR tvorí iba malú časť podielu na trhu CR. V priemere iba necelých 20 % účastníkov ako hlavný motív pri výbere cieľového miesta uvádza rozšírenie poznania, obohatenie sa v oblasti kultúry a vzdelávania.

V dôsledku technologických zmien rastie aj hodnota kultúrnych statkov, ktoré zanechali predchádzajúce generácie. V Európe záujem o kultúrne dedičstvo rastie od 70-tych rokov20. storočia. S rastom záujmu o kultúrne dedičstvo dochádza k rozšíreniu pojmu kultúra. Vysoko sa hodnotia nielen umelecké a kultúrne artefakty v užšom zmysle, ale aj výtvory každodenného života, masovej kultúry . Predmety každodenného života vytvárajú známi umelci a povyšujú ich na umelecké diela. A tak tieto predmety, predtým nehodné na zachovanie sa teraz pokladajú za hodné zachovania.

S cieľom zvýrazniť a chrániť osobitnú a jedinečnú hodnotu určitých kultúrnych statkov UNESCO vytvorilo označenie SVETOVÉ KULTÚRNE DEDIČSTVO. Zahŕňajú sa tu vysoko hodnotené statky, ale aj niektoré priemyselné pamiatky (továrne, huty ap.) Do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO sú zo slovenských pamiatok zaradené: námestie v Bardejove, obec Vlkolinec, Banská Štiavnica a ďalšie.

Vedúce postavenie v medzinárodnom kultúrnom turizme má Veľká Británia. Toto významné postavenie jej zabezpečili:

Vo V. Británii je Národný trust (inštitúcia nezávislá od vlády, združujúca štátny aj pološtátne organizácie s vyše 2 miliónmi členov), ktorý sa stará a udržiava národné kultúrne dedičstvo. Zodpovedá napr. za 230 historicky cenný budov a rozsiahle územia. Tieto pamiatky ročne navštívi viac ako 10 miliónov návštevníkov.

V USA, kde nemajú vlastnú dlhoročnú kultúru sa stretávame s ponukou umelo vytvorenej kultúry. Známym príkladom je Disney World na Floride, kde možno na niekoľkých štvorcových kilometroch zažiť „typické“ kultúry v podobe krajinnej architektúry, etnickej stravy či domorodého personálu.

Na rovnakých princípoch vznikol v Nemecku Európsky park v Ruste pri Freinburgu a je prijatý veľmi pozitívne, aj keď má silnú konkurenciu s ponukou autentickej kultúry.

Aj keď Euro-Disneyland pri Paríži sa stretol len s minimálnou kritiku verejnosti, gýčovú kultúru Mickey-Mausa väčšina Francúzov odmietla ako kultúrny imperializmus.

  1. KÚPEĽNO – LIEČEBNÝ turizmus (spa tourism)

Zahŕňa pod seba zdravotno – preventívne a liečebné činnosti, ktoré plnia funkciu:

Poslaním týchto funkcií je upevnenie zdravia, odstránenie negatívnych vplyvov životného prostredia a zníženie dôsledkov civilizačných chorôb. Kúpeľnou liečbou sa sleduje aj prevencia proti chorobám, zlepšenie zdravotného stavu a tým aj znižovanie práceneschopnosti obyvateľstva.

Predpokladom rozvoja spa tourismu je existencia:

TALASOTERAPIA („talas“ je grécke slovo znamená morská vlna) je špeciálna forma klimaticko – minerálneho turizmu, ktoré predpokladá existenciu mora a morského pobrežia. Je tu liečenie prímorským prostredím, kúpaním sa v mori a predovšetkým účinkami, ktoré prináša morský príboj. Pri silnom príboji sa vlny trieštia o pobrežie, uvoľňujú sa pritom mnohé minerály, ktoré dýchaním človek absorbuje do organizmu. Morské vlny majú aj priaznivé masážne účinky na povrch tela, svalstvo a morská voda lieči mnohé kožné choroby.

Kúpeľno–zdravotná funkcia CR sa nerealizuje len účinkom liečebných zdrojov, ale priaznivo na ňu vplývajú všetky komponenty lekárskej starostlivosti (lekárske vyšetrenia, procedúry, diétny stravovací systém).

  1. VEDECKO-INFORMAČNÝ TURIZMUS

Do tohto pojmu však nemožno zahrnúť širokospektrálny záber vedecko-informačnej funkcie CR v nasledujúcom význame. Vedecko- informačný turizmus na rozličnej úrovni umožňuje:

    1. VÝMENU A ZISKÁVANIE INFORMÁCIÍ, skúseností a poznatkov medzi odborníkmi zo zainteresovaných vedných, technických a spoločenských oblastí,

    2. ROZŠÍROVANIE vedeckej a odbornej SPOLUPRÁCE

Organizovanie vedecko-informačného turizmu je veľmi atraktívne a ekonomicky zaujímavé pre usporiadateľské krajiny, mestá, agentúry alebo iné podnikateľské subjekty. Okrem sproteby základných služieb im prinášajú možnostiekonomického efektu formou spotreby spotreby šecifických služieb spojených

KONGRESOVÝ turizmus – na rozdiel od ostatných foriem CR sa uskutočňuje v pracovnom čase. V súvislosti s počtom účastníkov rozoznávame tieto základné formy kongresového turizmu:

      1. do 50 účastníkov – semonár, koloqium, okrúhly stôl, pracovná skupina, diskusná skupina a porada

      2. b) 50 – 300 účastníkov – konferencia, sympózium a zhromaždenie

      3. 300 a viac účastníkov – kongres, zhromaždenie

OBCHODNÝ turizmus (business travel), je súborným označením pre služobné (pracovné cesty) cesty, obchodné rokovania, work shopy, veľtrhy a výstavy. Cieľom je nadväzovanie obchodných kontaktov, školenia manažmentov, prezentácie nových produktov a stimulačných ciest. Veľtrhy a výstavy môžu mať národný alebo medzinárodný charakter. Sústreďujú sa zvyčajne do veľtržných areálov a výstavísk. Sprievodnými podujatiami sú prezentácie, odborné a kultúrne podujatia.

INCENTÍVNY (incentive) turizmus (z latinského slova incendere = incentíva vo význame zapáliť, podnietiť, nadchnúť) sa orientuje na uspokojenie potrieb účastníkov CR po ďalšom poznaní, vzdelaní alebo získavaní nových skúseností, schpností a zručností. V prenesenom význame sa tento turizmus nazýva aj motivačný, stimulačný. Podľa Jána Oriešku je účasť na incentívnom turizme odmenou – prémiou víťazom incentívnej súťaže, organizovanej podnikateľským podnikom, firmou, zameranej na dosiahnutie vytýčených cieľom.

ODBORNÉ EXKURZIE A TÉMATICkÉ ZÁJDY –sú určené pre špeciálne orientovaných ľudí, zaoberajúcich sa určitým vedným, kultúrnym alebo spoločenským odborom z radov už vzdelaných odborníkov, ale aj študentov.

Cestovné kancelárie organizujú tieto zájazdy a exkurzie podľa individuálnych požiadaviek objednávateľa, tzv. FORFAITOVÉ ZÁJAZDY. Vytvorenie takéhoto produktu je oveľa náročnejšie a nákladnejšie ako vytvorenie zájazdov v štandardnej ponuke cestovnej kancelárie.

Vedecko – informačný turizmus patrí k najefektívnejším druhom CR. Výdavky zahraničných účastníkov kongresov sú 2 až 3 krát vyššie ako výdavky účastníkov rekreačného turizmu. Zúčastňujú sa na ňom vzdelaní ľudia zo stredných a vyšších vrstiev. Výdavky spojené s pobytom im obyčajne hradí zamestnávateľ. Účastníci majú spoločný záujem stretávať sa, vymieňať si informácie, uspokojovať nielen individuálne, ale aj spoločenská potreby.

Podujatia tejto formy turizmu sa neponúkajú v katalógoch, ale organizátori sa s ponukou obracajú priamo na verjnosť.

  1. ŠPORTOVO – DOBRODRUŽNÝ TURIZMUS

    2. Naplňa požiadavku aktívneho oddychu (cvičením tela) na podporu telesnej a duševnej zdatbnosti. Nejde však o pretekársky šport, ale o taký, ktorý sa vykonáva ako záľuba na doplnenie, spestrenie či oživenie rekreačného pobytu. Predstavuje pobyt vo vhodnom prírodnom prostredí spojený s vykonávaním rozličných športových činností. Tieto predpokladajú určité fyzické zdatnosti účastníka.

    BIELY turizmus (skiturismus) – zjazdové a bežecké rekreačné lyžovanie, skialpinizmus a rôzne druhy športových aktivít vykonávaných za účelom rekreačným na snehu (sankárstvo, bobovanie ap.) a na ľade – korčuľovanie..

    VODÁCKY turizmus - uskutočňovaný na stojatých alebo tečúcich vodách. Reaizuje sa prevačne v exteriéri, zriedkavejšie v ohraničenom priestore, areáli – tu patria aj pobytové aktivity vykonávané v bazéne. Na stoajých vodách je typickým predstaviteľom vodáckeho turizmu člnkovanie, vznášanie sa padákom ťahanom člnom, surfing, na tokoch splavy riek a divokých riav - rafting.

    MOTOTURISTIKA – rozšírila sa s rozvojom motorizmu, najmä v organizovaných motokluboch. Účastníci využívajú na prepravu na miesto pobytu vlastné motorové vozidlá. Mototuristika má obyčajne charakter putovného zájazdu s krátkodobým intenzívnym pobytom na mieste po vybranej trase.

    Nasledujúce formy možno zahrnúť pod spoločný názov ZELENÝ, alebo mäkký (soft) turizmus. Jeho najvýznamnejším predstaviteľom je VIDIECKY TURIZMUS.

    PEŠIA TURISTIKA – patrí medzi najstaršie a dodnes najrozšírenejšie formy aktívneho oddychu s doplnkovou – poznávacou funkciou. Podľa náročnosti a dĺžky rozlišuje vychádzky a túry.

    CYKLISTIKA – vývojom a zdokonaľovaním bicykla sa otvorila možnosť využívať ho na prepravu vo väčších vzdialenostiach . Obyčajne sa trasy vytyčujú po cestných komunikáciách druhej a tretej triedy podobne, ako mototuristika má charakter putovného zájazdu. Zastávky slúžia na oddych, ale aj na pznávanie.

    Dobrodružný turizmus (adventure turism) – uspokojuje náročný požiadavky účastníkov ako výásedok túžby po objavovaní, zdolávaní vysokopoloženýc miest, cestovať pod vodou, pestovať extrémne – adrenalínové športy.

    Vesmírny turizmus – rozvíja sa v USA, Rusku ako nízkoorbitálne lety. Vesmírne stanice ako hotely sa majú budovať už nastavajúci 20rokoch. Hotelová spoločnosť Hilton chce budovať hotel na Mesiaci (má mať 5000 izieb a vysoký bude 325 m)....

    ŠPECIÁLNE FORMY KOMBINOVANÉHO TURIZMU

  2. POĽOVNÍCKY a LOVECKÝ turizmus

Si vyžaduje poskytovanie špecifických služieb, ktoré súvisia s poľovačkou alevo lovom na zver (povolenie na odstrel, zorganizovanie lovu alebo honu, ošetrenie trofeje).

Podnikateľské subjekty sa riadia

  1. VIDIECKY TURIZMUS (rural t.) a agroturistika (farm t.)

Predstavuje osobitnú formu rekreácie s využitím všetkých danností vidieka. Poskytovanie služieb vidieckeho turizmu je lokalizované na vidieku a vyžaduje si bezprostrednú interakciu poskytovateľa služieb a hosťa. Pre agroturistiku je charakteristické –minimálne – že ubytovanie účastníkov je priamo v poľnohospodárskej usadlosti alebo v jej bezprostrednej blízkosti.

Podnikateľský subjekt pri tejto forme turizmu poskytuje nielen základné služby, bežné doplnkové služby, ale aj také, ktoré sú premietnuté v aktivitách orientovaných na chov koní , oviec, pasenie, spracovanie surovín. Tiež život vo vidieckom dome, chov domácich zvierat, rastlinnú poľnohospodársku výrobu, zber úrody, zber a sušenie liečivých bylín.

Mimoekonomický význam vidieckeho turizmu je:

 

  1. MESTSKÝ TURIZMUS (urban t.)

Predstavujú ho rôzne formy pobytov v meste ak základným cieľom, motívom pobytov je zážitok. Motivavaný však môže byť dvojako:

Návšteva miest umožňuje spoznávať atribúty miest a život v nich. Okrem primárnej ponuky bývajú aj ľahko dostupné, majú kultúrnu infraštruktúru, obchodné a športové areály a zariadenia.