1. ATRAKTÍVNOSŤ územia

• členitosť krajiny v jej prirodzenej kráse a neporušenej podobe
• bohatstvo kultúrnych a historických pamiatok
• bohaté tradície ľudovej hmotnej a duchovnej kultúry a umenia
• priaznivá zemepisná poloha. SR leží na križovatke európskych ciest sever – juh a západ – východ. Popri týchto trás sa nachádzajú významné kultúrno – historické mestách :

• Bardejov (zápis historického jadra v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO)
• spišské mestá ( Kežmarok, Spišská Belá. Spišská Nová Ves, Poprad – východisko do Vysokých Tatier,
• Levoča – historické jadro mesta nevyčísliteľnej hodnoty, bohaté kultúrne, historické a iné spoločenské tradície,
• Prešov, Košice, Sabinov – mestské pamiatkové rezervácie.

Pre cestovanie je dôležitá hustá a dobre udržiavaní cestná a diaľničná sieť. Slovensko ako územne malú krajinu navštevujú účastníci CR predovšetkým motorovými vozidlami. Aj

domáci CR je realizovaný v prevažnej väčšine autobusmi a autami. Na takýto nárast motorových vozidiel cestné komunikácie na Slovensku nie sú pripravené. Okrem nevyhovujúcej hustoty siete, absencie diaľnic, nekvalitných povrchových úprav ciest je nedostatočne vybavená infraštruktúra vôkol komunikácií. Chýbajú zariadenia na poskytovanie služieb motoristom. V posledných rokoch sa rozrastá aspoň sieť čerpadiel pohonných hmôt, ktoré sú vybavené pre motoristov potrebnými tovarmi a službami v základnej štruktúre.

Aj keď vnútorná autobusová a železničná sieť patrí k najhustejším v Európe, z hľadiska kvality vôbec nevyhovuje rastúcim požiadavkám na zvyšovanie štandardu služieb CR. Pre chronický nedostatok financií sa stále zhoršuje opotrebovanosť strojového parku a vo všeobecnosti klesá kvalita verejnej hromadnej prepravy. Veľmi nepriaznivá situácia - ba likvidačná – je vo vnútornej leteckej preprave. Slovensko nedomyslenými administratívnymi zásahmi stratilo kontakt so všetkými hlavnými mestami v Európe. Napriek tomu, že v minulosti bolo spojené (letiskami v Bratislave, Košiciach a v Poprade) s celým svetom, kapacitou, vybavením letísk a letového parku už stratilo kontakt so svetovým vývojom.

Aj keď Slovensko sa neustále opiera o svetoznámu tradíciu pohostinnosti a má aj pomerne hustú sieť zariadení na poskytovanie služieb CR, ich skladba nezodpovedá súčasným požiadavkám predovšetkým účastníkom aktívneho zahraničného CR. Až na malé výnimky Slovensko po roku 1989 značne v kvalite služieb upadlo. Pod tlakom požiadaviek zahraničných partnerov a nadväzujúc na bohaté kultúrne tradície a vysokú vzdelanosť obyvateľstva však nastávajú obrovské kvalitatívne zmeny. Predovšetkým sa temer stráca nedostatočná jazyková príprava zamestnancov zariadení CR, najmä sprievodcov. Jazykové bariéry sa strácajú aj v styku návštevníkov s domácim obyvateľstvom. Viditeľné sú aj prvé zlepšenia, ktoré nastávajú v súvislosti s nadviazaním na bohaté skúsenosti Slovákov s poskytovaním služieb CR a profesionálnou prípravou. Vo všeobecnosti sa okrem základných služieb vyžaduje zavádzať aj animačné služby, ktoré sú vyjadrením vysokej kvality a plnením moderných cieľov a motívov účasti na CR.

4. Cenová hladina

Hladina vnútorných cien bola po 4 desaťročia umelo prispôsobená politike životnej úrovne obyvateľstva a jednostranne zameraná na účastníkov CR z východoeurópskych krajín, resp. krajín socialistickej sústavy. Týmto sa preferoval tzv. sociálny turizmus (u nás známy ako viazaný turizmus), kde k  platbám za služby CR sa prispievalo zo spoločenských fondov (výberová rekreácia ROH) . Úroveň cien v tom čase bola veľmi priaznivá tak pre domáce obyvateľstvo, ale hlavne pre zahraničných návštevníkov. Táto situácia pretrvávala aj v dobe, keď sa Slovensko v rámci ČSFR zaradilo vplyvom kurzov konvertabilných mien medzi „lacné“ štáty , ba v niektorých prípadoch až extrémne lacné pri platbách za služby CR. Situácia sa rapídne zmenila v súvislosti s liberalizáciou cien (štát prestáva zasahovať do určovania výšky cien) od roku 1991. Pri určovaní cien nastali v prvých rokoch značné anomálie – ceny pre domácich účastníkov boli odlišné od cien pre zahraničných účastníkov východnej a západnej Európy. Postupne sa ceny za základné a niektoré doplnkové služby dostávajú na štandardnú európsku úroveň, zaostávajú však napríklad za cenami vstupeniek na kultúrne podujatia, prehliadku kultúrno-historických objektov ap.

4. Politika turizmu v SR

Politika SR v oblasti medzinárodného turizmu sa opiera o záväzky prijaté na medzinárodnej úrovni a vyplývajú predovšetkým z jej členstva vo Svetovej organizácii CR (WTO). Záväzným dokumentom z minulosti je aj Záverečný akt z Helsínk z roku 1975, ku ktorému sa prihlásilo bývalé Československo . Slovensko pri určovaní politiky CR sa opiera aj o záväzky medzištátnych dohôd o uľahčení cestovného ruchu a bezvízovom styku.

Slovensko uchádzajúc sa o členstvo v Európskej únii a najmä posunutie ku krajinách v prvej fáze vstupu získava stále lepší imidž medzi zahraničnými účastníkmi. Zlepšuje svoju identifikáciu a zviditeľňovaním sa v medzinárodnom meradle si vytvára predpoklady na široký rozvoj turizmu. Neustále sa hľadajú možnosti uľahčenia cestovania, vzniku nových hraničných priechodov s moderným technickým vybavením a odbúravajú sa aj ďalšie administratívne prekážky rozvoja CR. Napriek opatreniam, ktoré nepriaznivo zasiahli do úprav bezvízových vzťahov s niektorými európskymi krajinami (Veľká Británia, Nórsko ap. po nekontrolovanom prísune slovenských Rómov na územia týchto krajín) možno predpokladať ďalší pozitívny vývoj v politike CR aj na Slovensku.

Meradlom postavenia Slovenska v medzinárodnom turizme je porovnávanie s ostatnými krajinami. Dá sa teda merať počtom návštevníkom v aktívnom ZCR, výškou devízových príjmov na jedného návštevníka, resp. na 1 obyvateľa SR, tiež priemernou dĺžkou pobytu zahraničných hostí a využitím dostupných kapacít CR.

V prvej desiatke krajín, ktoré dosahujú najvyššie príjmy z CR sú USA, vyše 70 mld. USD, Taliansko vyše 30 mld. USD a Francúzsko 30 mld. USD.

=====================================================

*

HN november/1999

HN 28.2.2001